1. Mojžišova 21:1–34
21 A Jehova obrátil svoju pozornosť na Sáru, ako povedal, a Jehova urobil Sáre, ako hovoril.+
2 A Sára oťarchavela+ a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v ustanovenom čase, o ktorom s ním hovoril Boh.+
3 Teda dal Abrahám svojmu synovi, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.+
4 A Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu prikázal Boh.+
5 A Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák.
6 Potom riekla Sára: „Boh mi pripravil smiech: každý, kto o tom počuje, sa mi bude smiať.“+
7 A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi: ‚Sára bude istotne dojčiť deti‘? No ja som porodila syna v jeho starobe.“
8 A dieťa rástlo a bolo odstavené+; a vtedy, v deň Izákovho odstavenia, pripravil Abrahám veľkú hostinu.
9 A Sára si všímala, ako syn Egypťanky Hagar,+ ktorého porodila Abrahámovi, si robí žarty+.
10 Začala preto hovoriť Abrahámovi: „Vyžeň tú otrokyňu a jej syna, lebo syn tej otrokyne nebude dedičom s mojím synom, s Izákom!“+
11 Ale to sa Abrahámovi veľmi nepáčilo kvôli jeho synovi.+
12 Vtedy povedal Boh Abrahámovi: „Nech ti nie je nepríjemné nič, čo ti stále hovorí Sára o chlapcovi tvojej otrokyne. Počúvaj jej hlas, lebo prostredníctvom Izáka bude to, čo sa bude nazývať tvojím semenom.+
13 A syna otrokyne,+ aj toho urobím národom, lebo je tvojím potomkom.“+
14 Tak vstal Abrahám zavčas rána a vzal chlieb a kožicu na vodu a dal to Hagar+ – položil jej to na plecia – i dieťa,+ a potom ju prepustil. A odišla a blúdila po béršebskej pustatine+.
15 Nakoniec sa minula voda z kožice+ a ona hodila+ dieťa pod jeden z kríkov.
16 Potom šla ďalej a sama si sadla vo vzdialenosti asi na dostrel lukom, lebo povedala: „Nech to nevidím, keď zomrie dieťa.“+ Tak si sadla neďaleko a pozdvihla svoj hlas a plakala.+
17 A tak Boh počul hlas chlapca+ a Boží anjel zavolal na Hagar z nebies a povedal jej:+ „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh počul hlas chlapca tam, kde je.
18 Vstaň, zodvihni chlapca a vezmi ho za ruku, lebo ho urobím veľkým národom.“+
19 Potom jej Boh otvoril oči, takže zazrela studňu s vodou;+ a išla, naplnila kožicu vodou a dala piť chlapcovi.
20 A Boh bol ďalej s chlapcom+ a on rástol a býval v pustatine; a stal sa lukostrelcom+.
21 A usídlil sa v pustatine Páran+ a jeho matka mu potom vzala manželku z egyptskej krajiny.
22 A vtedy sa stalo, že Abimelech spolu s veliteľom svojho vojska Picholom, povedal Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.+
23 Tak mi tu teraz prisahaj pri Bohu,+ že sa ku mne a k môjmu potomstvu i k môjmu ďalšiemu pokoleniu nepreukážeš ako falošný;+ že so mnou a s krajinou, v ktorej bývaš ako cudzí usadlík,+ si budeš počínať podľa verne oddanej lásky, s akou som si ja počínal voči tebe.“+
24 Vtedy povedal Abrahám: „Odprisahám.“+
25 Keď Abrahám prísne odsudzoval Abimelecha pre studňu s vodou, ktorej sa násilím zmocnili Abimelechovi sluhovia,+
26 Abimelech nato povedal: „Neviem, kto to urobil, ani ty sám si mi o tom nepovedal, a sám som o tom tiež nepočul až dodnes.“+
27 A tak vzal Abrahám ovce a dobytok a dal ich Abimelechovi+ a obaja uzavreli zmluvu.+
28 Keď dal Abrahám nabok sedem ovečiek zo stáda,
29 Abimelech povedal Abrahámovi: „Čo znamená, že si tu dal nabok tých sedem ovečiek?“
30 A on povedal: „Prijmeš z mojej ruky sedem ovečiek, aby to pre mňa slúžilo ako svedectvo+, že som vykopal túto studňu.“
31 Preto nazval to miesto Bér-šeba,+ lebo tam obaja prisahali.
32 Tak uzavreli zmluvu+ v Bér-šebe. Potom sa Abimelech zodvihol spolu s veliteľom svojho vojska Picholom a vrátili sa do filištínskej+ krajiny.
33 Potom vysadil tamarišku v Bér-šebe a vzýval tam meno Jehovu,+ Boha, trvajúceho na neurčito.+
34 A Abrahám predĺžil svoj pobyt ako cudzí usadlík vo filištínskej krajine na mnoho dní.+
