1. Mojžišova 27:1–46
27 A stalo sa, keď bol Izák starý a jeho oči sa priveľmi zakalili, takže nevidel,+ že si potom zavolal svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu:+ „Môj synu!“, na čo mu on povedal: „Tu som!“
2 A povedal ďalej: „Hľa, zostarol som.+ Nepoznám deň svojej smrti.+
3 Vezmi preto teraz, prosím, svoje náčinie, svoje puzdro na šípy a svoj luk, a vyjdi na pole a ulov pre mňa nejakú zverinu.+
4 Potom mi urob chutné jedlo, také, aké mám rád, a prines mi ho, ach, nech sa najem, aby ťa požehnala moja duša, skôr ako zomriem.“+
5 Rebeka však počúvala, zatiaľ čo hovoril Izák so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel na pole, aby lovil zver a aby ju priniesol.+
6 A Rebeka povedala svojmu synovi Jakobovi:+ „Práve som počula tvojho otca hovoriť s tvojím bratom Ezauom, keď vravel:
7 ‚Prines mi nejakú zverinu a urob mi chutné jedlo, ach, nech sa najem, aby som ťa pred svojou smrťou požehnal pred Jehovom.‘+
8 A teraz, môj synu, počúvaj môj hlas v tom, čo ti prikazujem.+
9 Choď, prosím, k stádu a vezmi mi odtiaľ dve pekné kozliatka, aby som z nich urobila chutné jedlo pre tvojho otca, také, aké má rád.
10 Potom to prinesieš svojmu otcovi a on to zje, aby ťa pred svojou smrťou požehnal.“
11 A Jakob povedal svojej matke Rebeke: „Ale môj brat Ezau je chlpatý muž a ja som hladký.+
12 Čo keď ma môj otec ohmatá?+ Potom sa istotne stanem v jeho očiach podobný tomu, kto sa posmieva,+ a istotne uvediem na seba zlorečenie a nie požehnanie.“+
13 Na to mu povedala jeho matka: „Na mne nech je zlorečenie mienené pre teba, syn môj.+ Len počúvaj môj hlas a choď, vezmi mi ich.“+
14 Preto šiel a vzal ich a priniesol ich svojej matke a jeho matka urobila chutné jedlo, také, aké mal rád jeho otec.
15 Potom vzala Rebeka odev svojho staršieho syna Ezaua,+ najžiadúcejší, aký mala pri sebe v dome,+ a obliekla ho svojmu mladšiemu synovi Jakobovi.+
16 A kože z kozliatok mu položila na ruky a na holú časť krku.+
17 Potom dala chutné jedlo a chlieb, ktorý [predtým] urobila, do ruky svojho syna Jakoba.+
18 Tak vošiel k svojmu otcovi a povedal: „Môj otče!“ na čo povedal on: „Tu som! Kto si, môj synu?“
19 A Jakob povedal ďalej svojmu otcovi: „Som Ezau, tvoj prvorodený.+ Urobil som, ako si mi povedal. Zodvihni sa, prosím. Posaď sa a zjedz niečo z mojej zveriny, aby ma tvoja duša požehnala.“+
20 A tak povedal Izák svojmu synovi: „Ako to, že si ju tak rýchlo našiel, môj synu?“ Nato povedal: „Pretože tvoj Boh Jehova spôsobil, aby mi šla v ústrety.“
21 Potom povedal Izák Jakobovi: „Poď bližšie, prosím, aby som ťa ohmatal, môj synu, a spoznal, či si naozaj môj syn Ezau alebo nie.“+
22 Tak Jakob prišiel bližšie k svojmu otcovi Izákovi a on ho ohmatal a potom povedal: „Hlas je hlas Jakoba, ale ruky sú ruky Ezaua.“+
23 A nepoznal ho, lebo sa jeho ruky javili chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. Preto ho požehnal.+
24 Potom povedal: „Si skutočne môj syn Ezau?“, na čo on povedal: „Som.“+
25 Potom povedal: „Prines to ku mne bližšie, aby som zjedol niečo zo zveriny svojho syna, aby ťa moja duša požehnala.“ +A tak to priniesol bližšie k nemu a on zjedol; a priniesol mu víno a on sa napil.
26 Potom mu povedal jeho otec Izák: „Poď bližšie, prosím, a pobozkaj ma, môj synu.“+
27 Tak prišiel a pobozkal ho a on mohol cítiť vôňu jeho odevu.+ A tak ho požehnal a povedal:
„Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré Jehova požehnal.
28 A nech ti [pravý] Boh dá nebeskú rosu+ a úrodnú pôdu zeme+ a hojnosť obilia a nového vína.+
29 Nech ti slúžia ľudia a nech sa ti hlboko klaňajú národnostné skupiny.+ Staň sa pánom nad svojimi bratmi a nech sa ti synovia tvojej matky hlboko klaňajú.+ Nech je prekliaty každý z tých, čo ťa preklínajú, a nech je požehnaný každý z tých, čo ťa žehnajú.“+
30 A stalo sa, že ihneď ako prestal Izák žehnať Jakoba, áno, skutočne sa stalo, sotva Jakob vyšiel od tváre svojho otca Izáka, že sa vrátil z lovu jeho brat Ezau.+
31 Aj on sa pustil do robenia chutného jedla. Potom ho priniesol svojmu otcovi a povedal svojmu otcovi: „Nech vstane môj otec a zje niečo zo zveriny svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša.“+
32 Jeho otec Izák mu povedal: „Kto si?“, na čo on povedal: „Som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezau.“+
33 A Izák sa nadmieru roztriasol veľkým chvením a potom povedal: „Kto to teda bol a ulovil zverinu a priniesol mi ju, takže som jedol zo všetkého skôr, ako si mohol prísť, a požehnal som ho? Požehnaným sa tiež stane!“+
34 Keď počul Ezau slová svojho otca, zakričal veľmi hlasno a horko, a povedal svojmu otcovi:+ „Požehnaj ma tiež, aj mňa, môj otče!“+
35 Ale on povedal ďalej: „Tvoj brat prišiel s podvodom, aby dostal požehnanie mienené pre teba.“+
36 Na to povedal: „Nemenuje sa práve preto Jakob, že ma má tieto dva razy vytlačiť?+ Moje právo prvorodeného si už vzal,+ a hľa, teraz si vzal moje požehnanie!“+ Potom dodal: „Pre mňa si nevyhradil žiadne požehnanie?“
37 Ale Izák pokračoval a odpovedal Ezauovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou+ a všetkých jeho bratov som mu dal ako sluhov,+ a obilie a nové víno som mu poskytol na podporu,+ a je tu niečo, čo môžem urobiť pre teba, môj synu?“
38 Ezau povedal potom svojmu otcovi: „Máš iba jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj ma tiež, aj mňa, môj otče!“+ Nato Ezau pozdvihol svoj hlas a prepukol v plač.+
39 Jeho otec Izák mu teda odpovedal a riekol:
„Pozri, ďaleko od úrodných pôd zeme sa bude nachádzať tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora.+
40 A budeš sa živiť svojím mečom+ a budeš slúžiť+ svojmu bratovi. Ale keď sa staneš nespokojným, stane sa, že zlomíš jeho jarmo zo svojej šije.“+
41 Ezau však prechovával nevraživosť voči Jakobovi pre požehnanie, ktorým ho jeho otec požehnal,+ a Ezau si hovoril v svojom srdci:+ „Približuje sa obdobie smútku za mojím otcom.+ Potom zabijem svojho brata Jakoba.“+
42 Keď boli oznámené Rebeke slová jej staršieho syna Ezaua, ihneď poslala a zavolala svojho mladšieho syna Jakoba a riekla mu: „Hľa, tvoj brat Ezau sa utešuje, že ťa zabije.+
43 Syn môj, teraz počúvaj môj hlas a vstaň,+ uteč k môjmu bratovi Lábanovi do Háranu.+
44 A budeš s ním bývať nejaké dni, kým sa neupokojí zúrivý hnev tvojho brata,+
45 kým sa hnev tvojho brata neodvráti od teba a nezabudne, čo si mu urobil.+ A istotne pošlem a dostanem ťa odtiaľ. Prečo by som tiež mala byť olúpená o vás oboch v jednom dni?“
46 Potom hovorila Rebeka Izákovi: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta.+ Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako [sú] tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“+
