1. Mojžišova 31:1–55
31 Časom začul slová Lábanových synov, ktorí hovorili: „Jakob vzal všetko, čo patrilo nášmu otcovi; a všetok ten majetok si nahromadil z toho, čo patrilo nášmu otcovi.“+
2 Keď sa Jakob pozrel na Lábanovu tvár, videl, že to nebolo už tak ako predtým.+
3 Nakoniec povedal Jehova Jakobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným+ a budem ďalej s tebou.“+
4 Tak si dal Jakob zavolať Ráchel a Leu von na pole k svojmu stádu
5 a povedal im:
„Vidím na tvári vášho otca, že ku mne nie je taký ako predtým;+ ale Boh môjho otca dokázal, že je so mnou.+
6 A vy samy istotne viete, že som vášmu otcovi slúžil celou svojou silou.+
7 A váš otec sa so mnou zahrával a desaťkrát zmenil moju mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby ma poškodil.+
8 Keď hovoril na jednej strane: ‚Bodkované sa stanú tvojou mzdou‘, vtedy celé stádo drobného dobytka plodilo bodkované; ale keď na druhej strane hovoril: ‚Pruhované sa stanú tvojou mzdou‘, vtedy celé stádo drobného dobytka plodilo pruhované.+
9 Tak Boh odoberal stádo dobytka vášmu otcovi a dával ho mne.+
10 Nakoniec sa stalo v čase, keď stádo dostávalo chuť na párenie, že som zodvihol oči a vo sne sa mi naskytol pohľad,+ že capy, ktoré skákali na stádo, tu boli pruhované, bodkované a strakaté.+
11 Potom mi anjel [pravého] Boha povedal vo sne: ‚Jakob!‘, na čo som povedal: ‚Tu som.‘+
12 A pokračoval: ‚Zodvihni, prosím, oči a pozri sa, že všetky capy skákajúce na stádo sú pruhované, bodkované a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti robí Lában.+
13 Som [pravý] Boh Bételu+, kde si pomazal stĺp+ a kde si mi zložil slávnostný sľub.+ Teraz vstaň, vyjdi z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny.‘“+
14 A tak mu Ráchel a Lea odpovedali a riekli: „Máme pre seba ešte nejaký dedičský podiel v dome svojho otca?+
15 Nepovažuje nás naozaj za cudzinky, lebo nás predal, takže stále jedáva za peniaze dané za nás?+
16 Veď všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, je naše a našich detí.+ Preto urob teraz všetko, čo ti povedal Boh.“+
17 Jakob potom vstal a zobral svoje deti a svoje manželky na ťavy;+
18 a zohnal celé svoje stádo dobytka a celý svoj majetok, ktorý nazhromaždil,+ získané vlastné stádo, ktoré nazhromaždil v Pádan-arame, aby šiel k svojmu otcovi Izákovi do kanaanskej krajiny.+
19 A Lában odišiel strihať svoje ovce. Ráchel medzitým ukradla terafim,+ ktoré patrili jej otcovi.
20 Tak Jakob preľstil Sýrčana Lábana, lebo mu nepovedal, že uteká.
21 A utiekol a vstal a prešiel Rieku+, on a všetko, čo mal. Potom zameral svoju tvár ku gileádskemu+ hornatému kraju.
22 Neskôr, na tretí deň, povedali Lábanovi, že Jakob utiekol.
23 A tak vzal so sebou svojich bratov a naháňal+ ho na vzdialenosť cesty siedmich dní a dostihol ho v gileádskom hornatom kraji.
24 Vtedy prišiel Boh k Sýrčanovi+ Lábanovi v noci vo sne+ a povedal mu: „Daj si pozor, aby si s Jakobom neprehovoril ani dobré, ani zlé.“+
25 Tak sa priblížil Lában k Jakobovi, keď postavil Jakob svoj stan na vrchu, a Lában utáboril svojich bratov v gileádskom hornatom kraji.
26 Potom povedal Lában Jakobovi: „Čo si to urobil, že si sa uchýlil k tomu, aby si ma preľstil a odviedol si moje dve dcéry ako zajatkyne zajaté mečom?+
27 Prečo si musel tajne utiecť a preľstiť ma a nepovedať mi, aby som ťa mohol poslať preč s radovaním a piesňami+, s tamburínou a s harfou+?
28 A nedal si mi možnosť, aby som pobozkal svoje deti a svoje dcéry.+ Počínal si si pochabo.
29 Je v moci mojej ruky, aby som vám uškodil,+ ale Boh vášho otca hovoril ku mne včera v noci a povedal: ‚Daj si pozor, aby si neprehovoril s Jakobom ani dobré, ani zlé.‘+
30 Nuž keď si odišiel, lebo si vrúcne dychtil po dome svojho otca, prečo si však ukradol mojich bohov?“+
31 Jakob odpovedal Lábanovi a riekol: „Bolo to preto, že som sa bál.+ Povedal som si totiž: ‚Mohol by si odtrhnúť svoje dcéry odo mňa.‘
32 Ktokoľvek je to, u koho by si našiel svojich bohov, nech nežije.+ Preskúmaj pred našimi bratmi, čo mám pri sebe, a vezmi si ich.“+ Ale Jakob nevedel, že ich ukradla Ráchel.+
33 Preto vošiel Lában do Jakobovho stanu a do Leinho stanu a do stanu dvoch otrokýň,+ ale nenašiel ich. Nakoniec vyšiel z Leinho stanu a vošiel do Ráchelinho stanu.
34 A Ráchel vzala terafim a položila ich do koša ženského ťavieho sedla a zostala na nich sedieť. Preto Lában prehmatal celý stan, ale nenašiel ich.
35 Potom povedala svojmu otcovi: „Nech sa nezaleskne hnev v očiach môjho pána+, lebo nemôžem vstať pred tebou, lebo sa mi [stala] obvyklá vec u žien.“+ Hľadal preto pozorne ďalej, ale terafim+ nenašiel.
36 A Jakob sa rozhneval+ a pohádal sa s Lábanom a Jakob odpovedal Lábanovi: „Aké je moje vzbúrenie,+ aký je môj hriech ako príčina toho, že si ma rozpálený prenasledoval?+
37 Keď si teraz prehmatal všetok môj majetok, čo všetko zo svojho majetku si našiel?+ Polož to sem pred mojich bratov+ a svojich bratov a nech rozhodnú medzi nami dvoma.+
38 Tých dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy nepotratili+ a nikdy som nejedol barany z tvojho stáda.
39 Nepriniesol som ti nijaké zviera roztrhané na kusy.+ Sám som znášal jeho stratu. Či bolo niektoré ukradnuté vo dne alebo bolo ukradnuté v noci, robil si si naň nárok z mojej ruky.+
40 Zakúsil som, že vo dne ma trápila horúčava a v noci chlad, a spánok sa mi strácal z očí.+
41 Bol som v tvojom dome dvadsať rokov. Slúžil som ti štrnásť rokov za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo a desaťkrát si menil moju mzdu.+
42 Keby Boh môjho otca,+ Boh Abrahámov a Ten, ktorého sa Izák bál,+ nedokázal, že je na mojej strane, poslal by si ma teraz preč s prázdnymi rukami. Boh videl moju úbohosť a lopotu mojich rúk, a tak ťa dnes v noci pokarhal.“+
43 Potom Lában odpovedajúc riekol Jakobovi: „Dcéry sú moje dcéry a deti sú moje deti a stádo je moje stádo a všetko, na čo sa pozeráš, je moje a mojich dcér. Čo môžem dnes robiť proti nim alebo proti ich deťom, ktoré porodili?
44 A tak poď, nech uzavrieme zmluvu,+ ja a ty, a bude slúžiť ako svedok medzi mnou a tebou.“+
45 Preto vzal Jakob kameň a postavil ho ako stĺp.+
46 Potom povedal Jakob svojim bratom: „Nazbierajte kamene!“ A dali sa do zbierania kameňov a urobili hromadu.+ Potom tam na tej hromade jedli.
47 A Lában ju začal nazývať Jegar-sahaduta, ale Jakob ju nazval Galéd.
48 A Lában povedal: „Táto hromada je dnes svedkom medzi tebou a mnou.“ Preto ju pomenoval Galéd+
49 a Strážna veža, lebo povedal: „Nech je Jehova na stráži medzi mnou a tebou, keď jeden druhého neuvidíme.+
50 Ak budeš trápiť moje dcéry+ a ak si vezmeš manželky ešte k mojim dcéram, nie je s nami nijaký človek. Pozri, Boh je svedkom medzi mnou a tebou.“+
51 A Lában ďalej povedal Jakobovi: „Tu je táto hromada a tu je ten stĺp, ktorý som postavil medzi mnou a tebou.
52 Tá hromada je svedkom a stĺp je tým, čo svedčí,+ že proti tebe neprejdem tú hromadu a že ty proti mne neprejdeš tú hromadu a ten stĺp, aby sme si neuškodili.+
53 Nech rozhodujú medzi nami Abrahámov+ Boh a Náchorov+ Boh, Boh ich otca.“ Ale Jakob prisahal na Toho, ktorého sa jeho otec Izák bál.+
54 Potom obetoval Jakob na vrchu obeť a pozval svojich bratov, aby jedli chlieb.+ Preto jedli chlieb a prenocovali na vrchu.
55 Lában však vstal zavčas rána a pobozkal+ svoje deti a svoje dcéry a požehnal ich.+ Potom sa vydal Lában na cestu, aby sa vrátil na svoje vlastné miesto.+
