1. Mojžišova 32:1–32
32 A Jakob sa vydal na cestu, a tu sa stretli s ním Boží anjeli.+
2 Keď ich Jakob uvidel, ihneď povedal: „To je Boží tábor!“+ Preto pomenoval to miesto Machanajim+.
3 Potom poslal Jakob pred sebou poslov+ k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir+, Edomovho poľa+,
4 a prikázal im a povedal: „Toto poviete môjmu pánovi+ Ezauovi: ‚Tak povedal tvoj sluha Jakob: „Dlho som pobudol ako cudzí usadlík a zdržiaval som sa u Lábana až dosiaľ.+
5 A získal som býky a osly, ovce a sluhov a slúžky+ a rád by som poslal správu môjmu pánovi, aby som našiel priazeň v tvojich očiach.“‘“+
6 Časom sa poslovia k Jakobovi vrátili a riekli: „Dostali sme sa k tvojmu bratovi Ezauovi a on je tiež na ceste tebe v ústrety, a štyristo mužov s ním.“+
7 A Jakob dostal veľký strach a bolo mu úzko.+ Rozdelil preto do dvoch táborov ľudí, ktorí boli s ním, a stáda a dobytok a ťavy+
8 a povedal: „Keby Ezau prišiel do jedného tábora a napadol ho, tak tu zostane jeden tábor, aby unikol.“+
9 Potom povedal Jakob: „Bože môjho otca Abraháma a Bože môjho otca Izáka,+ Jehova, ty, ktorý mi hovoríš: ‚Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným a budem s tebou dobre zaobchádzať‘;+
10 nie som hoden všetkých [prejavov] milujúcej láskavosti a všetkej vernosti, ktorú si prejavil svojmu sluhovi,+ lebo som tento Jordán prekročil iba so svojou palicou a teraz sú zo mňa dva tábory.+
11 Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma+ z ruky môjho brata, z ruky Ezaua, lebo sa ho bojím, že príde a istotne ma napadne,+ matku spolu s deťmi.
12 A ty si povedal: ‚Nepochybne budem s tebou dobre zaobchádzať a urobím tvojho semena ako zrniek morského piesku, ktoré sa nedajú spočítať pre množstvo.‘“+
13 A tú noc tam prenocoval. A z toho, čo mu prišlo do ruky, vzal potom pre svojho brata Ezaua dar:+
14 dvesto kôz a dvadsať capov, dvesto oviec a dvadsať baranov,
15 tridsať dojčiacich tiav a ich mláďatá, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať dospelých oslov.+
16 Potom odovzdal svojim sluhom, každému zvlášť, jedno stádo za druhým, a opakovane hovoril svojim sluhom: „Predíďte ma a medzi stádom a stádom nechajte nejaký odstup.“+
17 A prvému prikázal a povedal: „Keby sa stretol s tebou môj brat Ezau a pýtal sa ťa slovami: ‚Komu patríš a kam ideš a komu patrí to pred tebou?‘,
18 vtedy povieš: ‚Tvojmu sluhovi Jakobovi. Je to dar+ poslaný môjmu pánovi Ezauovi,+ a hľa, on sám je tiež za nami.‘“
19 A ďalej prikázal i druhému i tretiemu aj všetkým tým, ktorí nasledovali stáda, a hovoril: „Podľa tohto slova budete hovoriť s Ezauom, keď ho stretnete.+
20 A tiež poviete: ‚Hľa, tvoj sluha Jakob je za nami.‘“+ Lebo si povedal: „Azda ho upokojím darom, ktorý je predo mnou,+ a potom uvidím jeho tvár. Azda ma prijme láskavo.“+
21 Dar ho teda predchádzal, ale sám tú noc prenocoval v tábore.+
22 Neskôr tej noci vstal a vzal svoje dve manželky+ a svoje dve slúžky+ a svojich jedenásť mladých synov+ a prešiel cez brod Jabboka+.
23 Vzal ich teda a previedol ich cez údolie bystriny+ a preniesol, čo mal.
24 Nakoniec zostal Jakob sám. Potom s ním začal zápasiť nejaký muž, kým nenastal úsvit.+
25 Keď uvidel, že nad ním nezískal prevahu,+ dotkol sa jamky jeho bedrového kĺbu; a jamka Jakobovho bedrového kĺbu sa vyvrtla, kým s ním zápasil.+
26 Potom povedal: „Nechaj ma ísť, lebo nastal úsvit.“ Na to povedal: „Nenechám ťa ísť, kým ma najprv nepožehnáš.“+
27 Preto mu povedal: „Ako sa voláš?“, na čo povedal: „Jakob.“
28 Potom povedal: „Nebudeš sa už volať Jakob, ale Izrael,+ lebo si zápasil+ s Bohom a s ľuďmi, takže si nakoniec získal prevahu.“
29 Jakob sa zase spytoval a povedal: „Prosím, povedz mi svoje meno.“ Povedal však: „Prečo sa ma pýtaš na meno?“+ S tým ho tam požehnal.
30 Teda Jakob pomenoval to miesto Peniel+, lebo, ako uviedol: „Videl som Boha tvárou v tvár, a predsa bola moja duša oslobodená.“+
31 A zablesklo sa nad ním slnko, keď prešiel okolo Penuelu, ale on kríval kvôli bedru.+
32 Preto synovia Izraela až dodnes nie sú zvyknutí jesť šľachu stehenného nervu, ktorá je v jamke bedrového kĺbu, lebo sa dotkol jamky Jakobovho bedrového kĺbu a šľachy stehenného nervu.+
