1. Mojžišova 37:1–36
37 A Jakob býval v krajine, kde býval jeho otec ako cudzí usadlík,+ v kanaanskej krajine.+
2 To sú Jakobove dejiny.
Keď mal Jozef+ sedemnásť rokov, dozeral so svojimi bratmi na ovce v stáde drobného dobytka,+ a keďže bol iba chlapec, bol so synmi manželiek svojho otca, so synmi Bilhy+ a Zilpy.+ A Jozef o nich priniesol svojmu otcovi zlú správu.+
3 A Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich ostatných synov,+ lebo on bol synom jeho staroby; a dal preňho urobiť dlhý pruhovaný odev podobný košeli.+
4 Keď jeho bratia uvideli, že ho ich otec miluje viac ako všetkých jeho bratov, začali ho nenávidieť+ a neboli schopní sa s ním pokojne rozprávať.+
5 Jozef mal neskôr sen a povedal ho svojim bratom,+ a oni našli ďalší dôvod, aby ho nenávideli.
6 A on im hovoril: „Vypočujte si, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval.+
7 Nuž, viazali sme snopy uprostred poľa, keď tu sa môj snop postavil a aj stál vzpriamene a tu [ho] vaše snopy obklopili a klaňali sa môjmu snopu.“+
8 A jeho bratia mu začali hovoriť: „Vari chceš byť nad nami kráľom+ alebo budeš nad nami panovať?“+ Tak našli nový dôvod, aby ho nenávideli pre jeho sny a pre jeho slová.
9 Potom mal ešte iný sen a rozprával ho svojim bratom a povedal: „Hľa, mal som ešte raz sen a tu sa mi klaňalo slnko a mesiac a jedenásť hviezd.“+
10 Potom to rozprával svojmu otcovi, ako i svojim bratom, a jeho otec ho pokáral a povedal mu:+ „Čo znamená ten sen, ktorý sa ti sníval? Mám azda i ja a tiež tvoja matka a tvoji bratia prísť a klaňať sa ti po zem?“
11 A jeho bratia začali naňho žiarliť,+ ale jeho otec si zapamätal ten výrok.+
12 Jeho bratia odišli teraz pásť stádo drobného dobytka svojho otca blízko Sichemu+.
13 Po čase povedal Izrael Jozefovi: „Či nedohliadajú tvoji bratia na [stáda drobného dobytka] blízko Sichemu? Poď, nech ťa k nim pošlem.“ Na to mu povedal: „Tu som!“+
14 Preto mu povedal: „Choď, prosím. Pozri sa, ako sa darí tvojim bratom a ako sa darí stádu drobného dobytka a dones mi správu.“+ S tým ho poslal preč z hebronskej+ nížiny a šiel do Sichemu.
15 Neskôr ho našiel nejaký muž a hľa, on blúdil po poli. Potom sa ho muž spytoval a povedal: „Čo hľadáš?“
16 Na to povedal: „Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím: Kde pasú stáda?“
17 A muž pokračoval: „Odtiahli odtiaľto, lebo som ich počul hovoriť: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Tak šiel Jozef ďalej za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.
18 Zbadali ho už z diaľky, a skôr ako sa k nim mohol priblížiť, zosnovali proti nemu prefíkané úklady, aby ho usmrtili.+
19 Preto povedali jeden druhému: „Hľa, tu prichádza ten rojko+.
20 A teraz poďme a zabime ho a zhodíme ho do jednej z vodných jám;+ a povieme, že ho zožralo nejaké zlé divé zviera.+ Potom sa pozrieme, čo sa stane z jeho snov.“
21 Keď to počul Rúben, snažil sa ho oslobodiť z ich ruky.+ Preto povedal: „Neudrime jeho dušu smrteľne.“+
22 A Rúben im ďalej povedal: „Neprelievajte krv.+ Zhoďte ho do tejto vodnej jamy, ktorá je v pustatine, a nepoložte naňho násilím ruku.“+ Chcel ho oslobodiť z ich ruky, aby ho vrátil ich otcovi.
23 Tak sa stalo, že ihneď ako prišiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi dlhý odev, áno, dlhý pruhovaný odev, ktorý mal na sebe;+
24 potom ho vzali a zhodili do vodnej jamy.+ Vtedy bola jama prázdna; nebola v nej voda.
25 Potom sa posadili, aby jedli chlieb.+ Keď zodvihli oči a pozreli sa, tu prichádzala z Gileádu karavána Izmaelitov+, a ich ťavy niesli ladánum a balzam a živicovú kôru+, svojou cestou, ktoré niesli cestou dolu do Egypta.
26 Nato povedal Júda svojim bratom: „Aký by bol z toho úžitok, keby sme zabili svojho brata a zakryli jeho krv?+
27 Poďme a predajme+ ho Izmaelitom a nech na ňom nie je naša ruka.+ Je to predsa náš brat, naše telo.“ Počúvli teda svojho brata.+
28 A okolo prechádzali muži, madianski obchodníci.+ Vytiahli a vydvihli preto Jozefa z vodnej jamy+ a potom predali Jozefa Izmaelitom za dvadsať kúskov striebra.+ Tí priviedli Jozefa nakoniec do Egypta.
29 Neskôr sa Rúben vrátil k vodnej jame a Jozef vo vodnej jame nebol. Preto si roztrhol svoj odev.+
30 Keď sa vrátil k svojim ostatným bratom, zvolal: „Dieťa je preč! A ja – kam sa podejem?“+
31 Vzali však Jozefov dlhý odev a zabili capa a namočili dlhý odev do krvi.+
32 Potom poslali dlhý pruhovaný odev a dali ho priniesť svojmu otcovi a riekli: „Toto sme našli. Preskúmaj+, prosím, či je to dlhý odev tvojho syna, alebo nie.“+
33 A skúmal ho a zvolal: „To je dlhý odev môjho syna! Muselo ho zožrať zákerné divé zviera!+ Jozef je istotne roztrhaný na kusy!“+
34 Jakob si na to roztrhol plášte a dal si na boky vrecovinu a mnoho dní smútil nad svojím synom.+
35 A všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry vstávali, aby ho utešili,+ ale on odmietal prijať útechu a hovoril:+ „Veď v smútku zostúpim k svojmu synovi do šeolu!“ A jeho otec za ním ďalej plakal.
36 Madianci ho však predali do Egypta Putifárovi, faraónovmu dvornému úradníkovi,+ veliteľovi telesnej stráže+.
