1. Mojžišova 41:1–57
41 A na konci plných dvoch rokov sa stalo, že mal faraón sen+, a hľa, stál pri rieke Níl.
2 A z rieky Níl vystupovalo sedem kráv krásneho vzhľadu a tučných, a popásali sa na nílskej tráve.+
3 A naraz vystupovalo za nimi z rieky Níl sedem chudých kráv škaredého vzhľadu a vychudnutých+ a postavili sa vedľa tých kráv na brehu rieky Níl.
4 Potom kravy, ktoré boli škaredého vzhľadu a vychudnuté, začali požierať tých sedem kráv, ktoré boli krásneho vzhľadu a tučné.+ A tu sa faraón prebudil.+
5 Avšak znovu zaspal a sníval po druhý raz. A tu na jednom steble bolo sedem klasov, tučných a dobrých.+
6 A hneď po nich vyrastalo+ sedem klasov, chudých a spálených východným vetrom.+
7 A chudé klasy začali prehĺtať sedem tučných a plných klasov.+ A tu sa faraón prebudil a bol to sen.
8 A ráno sa stalo, že sa jeho duch znepokojil.+ Preto poslal a zvolal všetkých kňazov Egypta+ pestujúcich mágiu a všetkých jeho múdrych mužov+ a faraón im rozprával svoje sny.+ Nebol však nikto, kto by ich faraónovi vyložil.
9 Potom hlavný čašník hovoril s faraónom+ a povedal: „Zmieňujem sa dnes o svojich hriechoch.+
10 Faraón sa rozhorčil na svojich sluhov.+ Dal ma preto do žalára v dome veliteľa telesnej stráže,+ mňa i hlavného pekára.
11 Potom sa nám obom tej istej noci sníval sen, mne i jemu. Každý sme mali vlastný sen s vlastným výkladom.+
12 A bol tam s nami mladý muž, Hebrej,+ sluha veliteľa telesnej stráže.+ Keď sme mu ich rozprávali,+ vyložil nám naše sny. Vyložil každému podľa jeho sna.
13 A ukázalo sa, že práve ako nám vyložil, tak sa to stalo. Mňa vrátil do môjho úradu,+ ale jeho obesil.“+
14 A faraón poslal potom a zavolal Jozefa,+ aby ho rýchlo priviedli z väzenskej diery.+ Oholil sa preto+ a vymenil si plášte+ a vošiel k faraónovi.
15 Vtedy faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vyložil. Sám som počul, že sa o tebe hovorí, že môžeš vypočuť sen a vyložiť ho.“+
16 A tak odpovedal Jozef faraónovi a riekol: „Na mne nezáleží! Boh ohlási faraónovi blaho.“+
17 A faraón ďalej hovoril Jozefovi: „Vo svojom sne som naraz stál na brehu rieky Níl.
18 A tu vystupovalo z rieky Níl sedem tučných kráv a krásneho vzhľadu a popásali sa na nílskej tráve.+
19 A naraz za nimi vystupovalo sedem iných kráv, úbohých a veľmi zlého vzhľadu a chudých.+ V celej egyptskej krajine som totiž nevidel niečo také zlé ako práve ich.
20 A vychudnuté a zlé kravy začali požierať tých prvých sedem tučných kráv,+
21 takže tie prišli do ich brucha a predsa sa nedalo poznať, že prišli do ich brucha, lebo ich vzhľad bol rovnako zlý ako na začiatku.+ Nato som sa prebudil.
22 Po tomto som videl vo svojom sne, a tu na jednom steble bolo sedem klasov, plných a pekných.+
23 A naraz po nich vyrastalo sedem klasov vyschnutých, chudých, spálených východným vetrom.+
24 A chudé klasy začali prehĺtať tých sedem dobrých klasov.+ Predložil som to preto kňazom pestujúcim mágiu,+ ale nikto mi neodpovedal.“+
25 Potom povedal Jozef faraónovi: „Faraónov sen je len jeden. Čo robí [pravý] Boh, to povedal faraónovi.+
26 Sedem dobrých kráv je sedem rokov. Podobne sedem dobrých klasov je sedem rokov. Sen je iba jeden.
27 A sedem vychudnutých a zlých kráv, ktoré vyšli po nich, je sedem rokov; a sedem prázdnych klasov, spálených východným vetrom,+ sa ukáže ako sedem rokov hladu+.
28 To som povedal faraónovi: Čo [pravý] Boh robí, dal vidieť faraónovi.+
29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celej egyptskej krajine.
30 Ale po nich istotne nastane sedem rokov hladu a na všetku hojnosť v egyptskej krajine sa istotne zabudne a hlad strávi krajinu.+
31 A niekdajšia hojnosť v krajine nebude známa pre ten hlad potom, lebo ten bude istotne veľmi krutý.
32 A skutočnosť, že sa sen faraónovi dva razy zopakoval, znamená, že je to od [pravého] Boha pevne stanovené+ a [pravý] Boh sa ponáhľa to vykonať.+
33 Nech preto teraz faraón vyhľadá rozvážneho a múdreho muža a dosadí ho nad egyptskou krajinou.+
34 Nech faraón koná a ustanoví dozorcov nad krajinou+ a počas siedmich rokov hojnosti bude vyberať jednu pätinu z egyptskej krajiny.+
35 A nech zoberú všetky potraviny tých predchádzajúcich dobrých rokov a nech nakopia obilie pod faraónovu ruku ako potraviny v mestách,+ a budú ich chrániť.
36 A potraviny budú slúžiť pre krajinu ako zásoba na sedem rokov hladu, ktorý nastane v egyptskej krajine,+ aby nebola krajina odrezaná hladom.“+
37 A to všetko sa javilo v očiach faraóna a všetkých jeho sluhov ako dobré.+
38 Faraón povedal preto svojim sluhom: „Môže sa nájsť nejaký iný muž ako tento, v ktorom je Boží duch?“+
39 Potom povedal faraón Jozefovi: „Keďže Boh spôsobil, aby si to všetko vedel,+ nikto nie je taký rozvážny a múdry ako ty.+
40 Osobne budeš [dosadený] nad mojím domom+ a všetci moji ľudia ťa budú bezpodmienečne poslúchať.+ Iba pokiaľ ide o trón budem väčší ako ty.“+
41 A faraón dodal Jozefovi: „Pozri, naozaj ťa ustanovujem nad celou egyptskou krajinou.“+
42 Nato sňal faraón svoj pečatný prsteň+ z ruky a dal ho na ruku Jozefovu a obliekol ho do odevu z jemného plátna a na krk mu vložil zlatý náhrdelník.+
43 Navyše, dal ho voziť v druhom čestnom dvojkolesovom voze, ktorý mal,+ aby vyvolávali pred ním: „Avréch!“ Tak ho dosadil nad celou egyptskou krajinou.
44 A faraón ďalej povedal Jozefovi: „Som faraón, ale bez tvojho zmocnenia nesmie v celej egyptskej krajine nikto zodvihnúť ruku alebo nohu.“+
45 Potom dal faraón Jozefovi meno Cafenát-paneach a dal mu za manželku Asenatu+, dcéru Potifera, kňaza z Ónu+. A Jozef začal vychádzať po egyptskej krajine.+
46 A Jozef mal tridsať rokov,+ keď stál pred faraónom, kráľom Egypta.
Potom vyšiel Jozef od faraóna a cestoval po celej egyptskej krajine.
47 A počas siedmich rokov hojnosti krajina vynášala plným priehrštím.+
48 A on zbieral všetky potraviny počas tých siedmich rokov, ktoré prišli na egyptskú krajinu, a ukladal potraviny v mestách.+ Potraviny z poľa, ktoré bolo okolo mesta, uložil do jeho stredu.+
49 A Jozef hromadil obilie vo veľmi veľkom množstve,+ ako morský piesok, až ho nakoniec prestali počítať, lebo ho bolo bez počtu.+
50 A kým prišiel rok hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia,+ ktorých mu porodila Asenata, dcéra Potifera, kňaza z Ónu.
51 Prvorodeného Jozef pomenoval Manaše+, lebo ako uviedol, „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje ťažkosti a na celý dom môjho otca.“+
52 A druhého pomenoval Efraim+, lebo ako uviedol, „Boh ma urobil plodným v krajine mojej úbohosti.“+
53 A sedem rokov hojnosti, ktorá zavládla v egyptskej krajine, postupne končilo,+
54 a naopak začalo prichádzať sedem rokov hladu, ako povedal Jozef.+ A hlad sa rozmohol vo všetkých krajinách, ale v celej egyptskej krajine sa nachádzal chlieb.+
55 Nakoniec celá egyptská krajina vyhladovela a ľudia začali volať k faraónovi o chlieb.+ Nato povedal faraón všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi. Čokoľvek vám povie, máte urobiť.“+
56 A hlad zavládol po celom povrchu zeme.+ Potom Jozef pootváral všetky obilné sýpky, ktoré boli medzi nimi a rozpredával Egypťanom,+ lebo hlad silno zovrel egyptskú krajinu.
57 Ľudia z celej zeme prišli do Egypta kupovať od Jozefa, lebo hlad silno sužoval celú zem.+
