1. Mojžišova 42:1–38
42 A tak videl Jakob, že v Egypte je obilie.+ Preto povedal Jakob svojim synom: „Prečo sa pozeráte jeden na druhého?“
2 A dodal: „Počul som, že v Egypte je obilie.+ Choďte tam dolu a nakúpte tam pre nás, aby sme zostali nažive a nepomreli.“
3 Desať Jozefových bratov+ išlo teda nakúpiť obilie z Egypta.
4 Jakob však neposlal Jozefovho brata Benjamina+ s jeho ostatnými bratmi, lebo povedal: „Mohla by sa mu prihodiť smrteľná nehoda.“+
5 Tak išli synovia Izraela spolu s ostatnými, ktorí prichádzali nakupovať, lebo v kanaanskej krajine bol hlad.+
6 A Jozef bol mocným pánom v krajine.+ To on predával všetkým ľuďom zeme.+ Preto prišli Jozefovi bratia a hlboko sa mu poklonili tvárou k zemi.+
7 Keď videl Jozef svojich bratov, ihneď ich spoznal, ale sám sa im nedal spoznať.+ Hovoril s nimi preto drsne a povedal im: „Odkiaľ ste prišli?“, na čo povedali: „Z kanaanskej krajiny nakupovať potraviny.“+
8 Teda Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali.
9 Jozef si okamžite spomenul na sny, ktoré sa mu o nich snívali,+ a ďalej im povedal: „Ste vyzvedači! Prišli ste, aby ste videli, kde je krajina nechránená!“+
10 Vtedy mu povedali: „Nie, môj pane+, ale tvoji sluhovia+ prišli nakupovať potraviny.
11 Všetci sme synovia jediného muža. Sme priami muži. Tvoji sluhovia si nepočínajú ako vyzvedači.“+
12 Ale on im povedal: „Nie tak, lebo ste prišli, aby ste videli, kde je krajina nechránená!“+
13 Na to povedali: „Tvojich sluhov je dvanásť bratov.+ Sme synovia jediného muža+ v kanaanskej krajine; a najmladší je dnes s naším otcom,+ kým toho druhého už niet.“+
14 Jozef im však povedal: „Je to tak, ako som vám hovoril: Povedal som: ‚Ste vyzvedači!‘
15 Týmto budete vyskúšaní: Akože žije faraón, nevyjdete odtiaľto, iba ak sem príde váš najmladší brat.+
16 Pošlite jedného z vás, aby priviedol vášho brata, kým vy budete spútaní, aby sa vyskúšali vaše slová v tomto prípade ako pravdivé.+ A ak nie, potom – akože žije faraón – ste vyzvedači.“
17 S tým ich dal na tri dni spolu do väzenia.
18 Potom im na tretí deň povedal Jozef: „Urobte to a zostanete nažive. Bojím sa+ [pravého] Boha.
19 Ak ste priami, nech jeden z vašich bratov zostane zviazaný vo vašom dome väzby,+ ale vy ostatní choďte, vezmite si obilie kvôli hladu vo vašich domoch.+
20 Potom priveďte ku mne svojho najmladšieho brata, aby sa našli vaše slová ako dôveryhodné, a nezomriete.“+ A tak urobili podľa toho.
21 A jeden druhému začali hovoriť: „Nepochybne sme vinní kvôli nášmu bratovi,+ lebo sme videli tieseň jeho duše, keď si vyprosoval súcit od nás, ale my sme nepočúvali. Preto prišla na nás táto tieseň.“+
22 Vtedy im Rúben odpovedal a riekol: „Nehovoril som vám: ‚Nehrešte proti tomu dieťaťu‘, ale nepočúvali ste?+ A tu je jeho krv istotne požadovaná späť.“+
23 Oni nevedeli, že Jozef počúva, lebo medzi nimi bol tlmočník.
24 Preto sa odvrátil od nich a rozplakal sa.+ Potom sa vrátil k nim a porozprával sa s nimi a vzal z nich Simeona+ a zviazal im ho pred očami.+
25 Potom dal Jozef príkaz a naplnili ich nádoby obilím. Tiež mali vrátiť peniaze mužom jednotlivo do každého vreca+ a dať im zásoby na cestu.+ A urobili im to tak.
26 Teda naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ.
27 Keď jeden otvoril svoje vrece, aby na mieste prenocovania dal krmivo svojmu oslovi,+ videl svoje peniaze – a boli navrchu v jeho vreci.+
28 Na to povedal svojim bratom: „Peniaze mi vrátili a sú tu v mojom vreci!“ Vtedy im pokleslo srdce a s chvením sa obracali jeden k druhému+ a hovorili: „Čo nám to Boh urobil?“+
29 Napokon prišli k svojmu otcovi Jakobovi do kanaanskej krajiny a povedali mu všetko, čo sa im stalo, a riekli:
30 „Muž, ktorý je pánom tej krajiny, hovoril s nami drsne,+ lebo nás považoval za mužov, ktorí vyzvedajú v krajine.+
31 Ale povedali sme mu: ‚Sme priami muži.+ Nepočíname si ako vyzvedači.
32 Je nás dvanásť bratov,+ synov nášho otca.+ Jedného už niet+ a najmladší je dnes s naším otcom v kanaanskej krajine.‘+
33 Ale muž, ktorý je pánom tej krajiny, nám povedal:+ ‚Tak spoznám, že ste priami:+ Nech jeden váš brat zostane pri mne.+ Potom si niečo vezmite kvôli hladu vo svojich domoch a choďte.+
34 A priveďte svojho najmladšieho brata ku mne, aby som poznal, že nie ste vyzvedači, ale ste priami. Vášho brata vám vrátim a môžete v krajine obchodovať.‘“+
35 A keď vyprázdňovali svoje vrecia, stalo sa, že vo vreci každého bol mešec s peniazmi. A oni, rovnako ako ich otec, videli svoje mešce s peniazmi a dostali strach.
36 Ich otec Jakob k nim vtedy zvolal: „To mňa ste olúpili!+ Už niet Jozefa ani Simeona+ a chcete si vziať Benjamina! Na mňa prišlo toto všetko!“
37 Ale Rúben povedal svojmu otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem späť.+ Odovzdaj mi ho do starostlivosti a ja ti ho vrátim.“+
38 Povedal však: „Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat je mŕtvy a on zostal sám.+ Ak by sa mu stala smrteľná nehoda na ceste, po ktorej pôjdete, tak istotne privediete moje šediny so zármutkom do šeolu+.“
