1. Mojžišova 43:1–34
43 A v krajine bol krutý hlad.+
2 A keď dojedli obilie, ktoré priniesli z Egypta,+ stalo sa, že im povedal ich otec: „Vráťte sa, kúpte pre nás trocha potravy.“+
3 Vtedy mu Júda povedal:+ „Ten muž nám jasne svedčil, keď povedal: ‚Neuvidíte moju tvár znovu, kým s vami nebude váš brat.‘+
4 Ak s nami pošleš nášho brata,+ sme ochotní ísť dolu a kúpiť potravu pre teba.
5 Ale ak ho nepošleš, nepôjdeme, lebo nám ten muž naozaj povedal: ‚Neuvidíte moju tvár znovu, kým s vami nebude váš brat.‘“+
6 A Izrael zvolal:+ „Prečo ste mi museli uškodiť tým, že ste tomu mužovi povedali, že máte ešte jedného brata?“
7 A tak povedali: „Ten muž sa pýtal priamo na nás a našich príbuzných a povedal: ‚Je váš otec ešte nažive?+ Máte ešte jedného brata?‘ a my sme mu o tých skutočnostiach povedali.+ Ako sme mohli s istotou vedieť, že povie: ‚Priveďte dole svojho brata‘?“+
8 Nakoniec povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou,+ aby sme vstali a šli a aby sme zostali nažive a nepomreli+ ani my, ani ty, ani naše malé deti.+
9 Ja sa zaň zaručím.+ Z mojej ruky môžeš zaňho vyžadovať trest.+ Ak sa mi nepodarí, aby som ti ho priviedol a postavil ho pred teba, tak som proti tebe zhrešil na všetky časy.
10 Ale keby sme neotáľali, už by sme teraz mohli byť dvakrát tam a späť.“+
11 Ich otec Izrael im preto povedal: „Ak je to tak,+ urobte toto: Vezmite najznamenitejšie plody zeme do svojich nádob a doneste ich tomu mužovi ako dar+: trochu balzamu+ a trochu medu+, ladánum a živičnú kôru,+ pistáciové orechy a mandle+.
12 Vezmite si do ruky tiež dvojnásobok peňazí; a peniaze, ktoré vám vrátili navrch do vašich vriec, vezmete späť vo svojej ruke.+ Azda to bol omyl.+
13 A vezmite svojho brata, vstaňte a vráťte sa k tomu mužovi.
14 A nech sa Všemohúci Boh pred tým mužom nad vami zľutuje,+ aby vám istotne prepustil vášho druhého brata a Benjamina. Ja však, ak mám byť olúpený, istotne budem olúpený!“+
15 Muži teda vzali ten dar a vzali do ruky dvojnásobok peňazí a Benjamina. Potom vstali a odišli dolu do Egypta a postavili sa pred Jozefa.+
16 Keď videl Jozef s nimi Benjamina, hneď povedal mužovi, ktorý bol nad jeho domom: „Vezmi tých mužov do domu, zabi zvieratá a vykonaj prípravy,+ lebo tí muži majú so mnou na poludnie jesť.“
17 Muž ihneď urobil, ako povedal Jozef.+ Preto muž vzal tých mužov do Jozefovho domu.
18 Ale tí muži dostali strach, lebo boli vzatí do Jozefovho domu+ a začali hovoriť: „To kvôli peniazom, ktoré sa s nami na začiatku vrátili v našich vreciach, nás sem vedú, aby na nás padli a zaútočili na nás a vzali nás za otrokov i s našimi oslami!“+
19 Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol nad Jozefovým domom, a hovorili s ním pri vchode do domu
20 a povedali: „Ospravedlň nás, môj pane! Na začiatku sme sem prišli, aby sme nakúpili potravu.+
21 Ale keď sme prišli na miesto prenocovania+ a začali otvárať naše vrecia, tu sa stalo, že každý mal svoje peniaze navrchu vo svojom vreci, naše peniaze v plnej váhe. Radi by sme ich preto vlastnými rukami vrátili.+
22 A priniesli sme v rukách viac peňazí, aby sme nakúpili potravu. Určite nevieme, kto nám položil naše peniaze do vriec.“+
23 Potom povedal: „To je v poriadku. Nebojte sa.+ Váš Boh a Boh vášho otca vám dal do vriec poklad.+ Vaše peniaze prišli najprv ku mne.“ Potom k nim vyviedol Simeona.+
24 Muž potom priviedol tých mužov do Jozefovho domu a podal vodu, aby si umyli nohy,+ a pre ich osly dal krmivo.+
25 A potom pripravili dar+ pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tu majú jesť chlieb.+
26 Keď vošiel Jozef do domu, priniesli mu potom do domu dar, ktorý mali v ruke, a vrhli sa pred ním na zem.+
27 Potom sa spytoval, či sa im dobre darí a povedal:+ „Darí sa dobre vášmu otcovi, mužovi pokročilého veku, o ktorom ste hovorili? Je ešte nažive?“+
28 A tak riekli: „Tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, sa darí dobre. Je ešte nažive.“ Potom sa poklonili a vrhli sa na zem.+
29 Keď zodvihol oči a videl svojho brata Benjamina, syna svojej matky,+ povedal ďalej: „To je váš najmladší brat, o ktorom ste hovorili so mnou?“+ A dodal: „Nech ti prejaví Boh svoju priazeň,+ syn môj.“
30 Jozef sa teraz ponáhľal, lebo sa jeho vnútorné city roznietili voči jeho bratovi,+ takže hľadal miesto, kde by sa vyplakal a vošiel do jednej vnútornej miestnosti a tam prelieval slzy.+
31 Potom si umyl tvár a vyšiel a ovládal sa a povedal:+ „Podávajte jedlo.“+
32 A potom to podávali pre neho zvlášť a pre nich zvlášť a zvlášť pre Egypťanov, ktorí jedli s ním; Egypťania totiž nemohli jesť jedlo s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov odporná vec.+
33 A posadili sa pred ním, prvorodený podľa svojho práva prvorodeného+ a najmladší podľa svojej mladosti; a muži sa pozerali na seba v ohromení.
34 A dával im nosiť porcie z toho, čo bolo pred ním, ale päťnásobne zväčšil Benjaminovu porciu oproti veľkosti porcií všetkých ostatných.+ Tak s ním pokračovali v hodovaní a pití až do sýtosti.+
