1. Mojžišova 44:1–34
44 Neskôr prikázal mužovi, ktorý bol nad jeho domom,+ povediac: „Naplň vrecia mužov potravou v miere, ktorú môžu uniesť, a každému polož peniaze navrch do jeho vreca.+
2 Ale môj pohár, strieborný pohár a peniaze za jeho obilie položíš navrch do vreca najmladšieho.“ Urobil teda podľa Jozefovho slova, ktoré povedal.+
3 Ráno svitalo, keď boli muži poslaní preč,+ oni aj ich osly.
4 Vyšli z mesta. Nedošli ďaleko, keď povedal Jozef mužovi, ktorý bol nad jeho domom: „Vstaň! Naháňaj tých mužov a dostihni ich a povedz im: ‚Prečo ste sa odplatili zlým za dobré?+
5 Nie je to tá vec, z ktorej pije môj pán a prostredníctvom ktorej znalecky číta znamenia?+ Dopustili ste sa zlého skutku.‘“
6 Nakoniec ich dostihol a povedal im tieto slová.
7 Ale povedali mu: „Prečo hovorí môj pán také slová? Je nemysliteľné, aby tvoji sluhovia urobili niečo také.
8 Peniaze, ktoré sme našli navrchu svojich vecí, sme ti predsa priniesli späť z kanaanskej krajiny.+ Ako by sme teda mohli ukradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána?+
9 Nech zomrie ten z tvojich otrokov, u ktorého by sa to našlo, a nech sa my sami staneme otrokmi môjho pána.“+
10 Povedal teda: „Nech sa teraz stane presne podľa vašich slov.+ Tak sa ten, u ktorého sa to nájde, stane mojím otrokom,+ ale vy sami sa preukážete ako nevinní.“
11 A tak každý rýchlo zložil svoje vrece na zem a každý otvoril svoje vlastné vrece.
12 A on starostlivo hľadal. Začal u najstaršieho a skončil u najmladšieho. Pohár sa nakoniec našiel v Benjaminovom vreci.+
13 Vtedy roztrhli svoje plášte+ a každý zodvihol svoj náklad späť na svojho osla a vrátili sa do mesta.
14 A Júda+ a jeho bratia vošli do Jozefovho domu, a on tam ešte bol; a padli pred ním na zem.+
15 Jozef im teraz povedal: „Aký ste to urobili skutok? Nevedeli ste, že taký muž ako som ja, môže znalecky čítať znamenia?“+
16 Nato zvolal Júda: „Čo môžeme povedať môjmu pánovi? O čom môžeme hovoriť? A ako sa môžeme preukázať ako spravodliví?+ [Pravý] Boh našiel previnenie tvojich otrokov.+ Pozri, sme otrokmi svojho pána,+ my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár!“
17 Riekol však: „Je nemysliteľné, aby som to urobil!+ Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten sa stane mojím otrokom.+ Vy ostatní choďte v pokoji k svojmu otcovi.“+
18 Tu prišiel k nemu Júda bližšie a povedal: „Pokorne ťa prosím, môj pane, dovoľ, nech tvoj otrok prehovorí slovo k ušiam svojho pána+ a nedopusť, aby sa tvoj hnev+ rozpálil proti tvojmu otrokovi, lebo s tebou je to ako s faraónom.+
19 Môj pán sa spýtal svojich otrokov a povedal: ‚Máte otca alebo brata?‘
20 Riekli sme teda môjmu pánovi: ‚Naozaj máme otca v pokročilom veku a dieťa jeho staroby, najmladšieho.+ Ale jeho brat je mŕtvy, takže zostal po svojej matke sám+ a jeho otec ho miluje.‘
21 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Priveďte ho dolu ku mne, aby som na ňom spočinul okom.‘+
22 Ale môjmu pánovi sme povedali: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca; keby svojho otca predsa opustil, ten by istotne zomrel.‘+
23 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Ak váš najmladší brat nepríde dolu s vami, už moju tvár neuvidíte.‘+
24 A stalo sa, že sme vyšli k tvojmu otrokovi, môjmu otcovi, a potom sme mu povedali slová môjho pána.
25 Neskôr povedal náš otec: ‚Vráťte sa, nakúpte pre nás trocha potravy.‘+
26 Povedali sme však: ‚Nemôžeme ísť dolu. Ak s nami bude náš najmladší brat, pôjdeme dolu, lebo nemôžeme vidieť tvár toho muža, ak nebude s nami náš najmladší brat.‘+
27 Potom nám môj otec, tvoj otrok, povedal: ‚Sami dobre viete, že mi moja manželka porodila iba dvoch synov.+
28 Neskôr jeden odišiel z mojej spoločnosti a ja som zvolal: „Ach, istotne je roztrhaný na kusy!“+ A doposiaľ som ho nevidel.
29 Keby ste mali vziať z môjho dohľadu tiež tohto a mala by sa mu stať smrteľná nehoda, istotne by ste priviedli moje šediny s nešťastím do šeolu+.‘
30 A keby som teraz prišiel k tvojmu otrokovi, môjmu otcovi, a chlapec by nebol s nami, keď duša toho je zviazaná s dušou tohoto,+
31 tak sa istotne stane, že keď uvidí, že tu nie je chlapec, jednoducho zomrie, a tvoji otroci skutočne privedú šediny tvojho otroka, svojho otca, so zármutkom do šeolu.
32 Tvoj otrok sa totiž zaručil+ za chlapca, kým bude preč od svojho otca, a povedal: ‚Ak sa mi nepodarí priviesť ti ho späť, tak som navždy proti svojmu otcovi.‘+
33 Prosím preto teraz, nech tvoj otrok zostane namiesto chlapca ako otrok môjho pána, aby chlapec odišiel so svojimi bratmi.+
34 Veď ako môžem ísť k svojmu otcovi a nemať chlapca so sebou, a pozerať sa na nešťastie, ktoré postihne môjho otca?“+
