1. Mojžišova 45:1–28
45 A tak sa už Jozef pred všetkými, ktorí stáli pri ňom, nemohol ovládať.+ Preto zvolal: „Nech odídu odo mňa všetci!“ A zatiaľ čo sa dal Jozef spoznať svojim bratom, nikto iný nestál pri ňom.+
2 A pozdvihol svoj hlas a plakal,+ takže ho počuli Egypťania a počul to faraónov dom.
3 Nakoniec povedal Jozef svojim bratom: „Som Jozef. Je môj otec ešte živý?“ Ale jeho bratia mu neboli vôbec schopní odpovedať, lebo boli kvôli nemu znepokojení.+
4 Jozef preto povedal svojim bratom: „Poďte až ku mne, prosím.“ A tak prišli až k nemu.
Potom povedal: „Som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta.+
5 Ale nech vás to teraz nebolí+ a nehnevajte sa na seba, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami pre zachovanie života.+
6 Toto je druhý rok hladu na zemi+ a je ešte päť rokov, v ktorých nebude čas na orbu ani na žatvu.+
7 Preto ma poslal Boh pred vami, aby pre vás na zemi zanechal ostatok+ a zachoval vás nažive veľkým únikom.
8 Neboli ste to teda vy, kto ma sem poslal,+ ale bol to [pravý] Boh, aby ma ustanovil za otca+ faraónovi a za pána celého jeho domu a ako toho, kto má nadvládu nad celou egyptskou krajinou.
9 Teraz choďte rýchlo k môjmu otcovi a poviete mu: ‚Tak povedal tvoj syn Jozef: „Boh ma ustanovil za pána nad celým Egyptom.+ Zídi ku mne. Neodkladaj.
10 A budeš bývať v krajine Góšen+ a zostaneš blízko mňa, ty a tvoji synovia a synovia tvojich synov a tvoje stáda drobného dobytka a stáda dobytka a všetko, čo máš.
11 A zaobstarám ti tam potravu, lebo je ešte päť rokov hladu,+ aby si neschudobnel ty a tvoj dom a všetko, čo máš.“‘
12 A vaše oči a oči môjho brata Benjamina vidia, že sú to moje ústa, ktoré s vami hovoria.+
13 Preto poviete môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte a o všetkom, čo ste videli; a poponáhľate sa a privediete môjho otca sem dolu.“
14 Potom padol okolo krku svojmu bratovi Benjaminovi a rozplakal sa a Benjamin plakal na jeho krku.+
15 A tu vybozkával všetkých svojich bratov a plakal [nad nimi]+ a potom s ním jeho bratia hovorili.
16 A vo faraónovom dome počuli správu, ktorá znela: „Prišli Jozefovi bratia!“ A ukázalo sa to ako dobré v očiach faraóna a jeho sluhov.+
17 Preto povedal faraón Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte svoje ťažné zvieratá a vojdite do kanaanskej krajiny+
18 a vezmite svojho otca a vaše domácnosti a príďte sem ku mne, aby som vám dal dobré egyptskej krajiny; a jedzte tučnú časť krajiny.+
19 A tebe sa prikazuje:+ „Urob toto: Vezmite si vozy+ z egyptskej krajiny pre svojich maličkých a svoje manželky a na jeden vydvihnite svojho otca a príďte sem.+
20 A nech vaše oko neľutuje vaše vybavenie+, lebo to dobré z celej egyptskej krajiny je vaše.“‘“+
21 A synovia Izraela potom tak urobili a Jozef im dal vozy podľa faraónovho nariadenia a dal im zásoby+ na cestu.
22 Každému z nich dal osobné plášte na preoblečenie,+ ale Benjaminovi dal tristo kusov striebra a päť plášťov na preoblečenie.+
23 A svojmu otcovi poslal nasledujúce: desať oslov nesúcich dobré egyptské veci a desať oslíc nesúcich obilie a chlieb a živobytie pre jeho otca na cestu.
24 Tak vypravil svojich bratov a oni potom šli. Povedal im však: „Nerozčuľujte sa po ceste jeden na druhého.“+
25 A vyšli z Egypta a nakoniec prišli do kanaanskej krajiny k svojmu otcovi Jakobovi.
26 A oznámili mu a riekli: „Jozef je stále živý, a to on má nadvládu nad celou egyptskou krajinou!“+ Ale srdce mu strnulo, lebo im neveril.+
27 Keď s ním hovorili ďalej o všetkých Jozefových slovách, ktoré im hovoril, a videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho viezli, duch ich otca Jakoba začal ožívať.+
28 Potom Izrael zvolal: „To stačí! Môj syn Jozef je ešte živý! Ach, pôjdem a uvidím ho, kým zomriem!“+
