1. Mojžišova 47:1–31
47 Jozef preto prišiel a oznámil to faraónovi a povedal:+ „Môj otec a moji bratia a ich stáda drobného dobytka a ich stáda dobytka a všetko, čo majú, prišli z kanaanskej krajiny a sú tu v krajine Góšen.“+
2 A z celého počtu svojich bratov vzal päť mužov, aby ich predstavil faraónovi.+
3 Potom povedal faraón jeho bratom: „Aké je vaše zamestnanie?“+ Preto povedali faraónovi: „Tvoji sluhovia,+ my i naši predkovia, sú pastieri oviec.“+
4 Potom povedali faraónovi: „Prišli sme, aby sme bývali ako cudzí usadlíci v krajine,+ pretože pre stádo drobného dobytka, ktoré majú tvoji sluhovia, nie je pastva,+ lebo v kanaanskej krajine je krutý hlad.+ A teraz nechaj, prosím, bývať svojich sluhov v krajine Góšen.“+
5 Na to povedal faraón Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli sem k tebe.
6 Egyptská krajina ti je k dispozícii.+ Nech tvoj otec a tvoji bratia bývajú v tej najlepšej [časti] krajiny.+ Nech bývajú v krajine Góšen,+ a ak vieš, že sú medzi nimi odvážni muži,+ ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý je môj.“+
7 Potom priviedol Jozef svojho otca Jakoba a predstavil ho faraónovi a Jakob faraóna požehnal.+
8 Teraz povedal faraón Jakobovi: „Koľko je dní rokov tvojho života?“
9 Jakob teda povedal faraónovi: „Dní rokov, keď som býval ako cudzí usadlík, je stotridsať rokov.+ Dní rokov môjho života bolo málo a [boli] tiesnivé+ a nedosiahli dní rokov života mojich otcov v dňoch, keď oni bývali ako cudzí usadlíci.“+
10 Potom Jakob požehnal faraóna a vyšiel od neho.+
11 Preto nechal Jozef svojho otca a svojich bratov bývať a dal im vlastníctvo v egyptskej krajine, v tej najlepšej [časti] krajiny, v krajine Ramses+, ako prikázal faraón.
12 A Jozef zásoboval chlebom+ svojho otca a svojich bratov a celú domácnosť svojho otca podľa počtu maličkých.+
13 A v celej krajine nebolo chleba, lebo hlad bol veľmi krutý;+ a egyptská krajina a kanaanska krajina sa následkom hladu vyčerpali.+
14 A všetky peniaze, ktoré sa nachádzali v egyptskej a kanaanskej krajine, Jozef vyberal za obilniny, ktoré ľudia nakupovali;+ a Jozef prinášal peniaze do faraónovho domu.
15 Časom sa minuli peniaze z egyptskej a kanaanskej krajiny a všetci Egypťania začali prichádzať k Jozefovi a hovoriť: „Daj nám chlieb!+ A prečo by sme mali pred tebou zomrieť, lebo sa nám minuli peniaze?“+
16 Jozef nato povedal: „Dajte svoje hospodárske zvieratá a dám vám chlieb výmenou za vaše hospodárske zvieratá, ak ste minuli peniaze.“
17 A začali privádzať svoje hospodárske zvieratá k Jozefovi; a Jozef im dával chlieb výmenou za ich kone a drobné stáda a stáda dobytka a za osly+ a zaobstarával im v tom roku chlieb výmenou za všetky ich hospodárske zvieratá.
18 Postupne ten rok skončil a začali k nemu prichádzať v nasledujúcom roku a hovoriť: „Nebudeme to skrývať pred svojím pánom, ale peniaze a všetky domáce zvieratá sme vydali nášmu pánovi.+ Pred naším pánom nezostáva nič iba naše telá a naša krajina.+
19 Prečo by sme mali zomrieť pred tvojimi očami,+ my i naša krajina? Kúp nás i našu krajinu za chlieb+ a staneme sa spolu so svojou krajinou faraónovými otrokmi; a daj nám osivo, aby sme žili a nezomreli a naša krajina nebola opustená.“+
20 Preto kúpil Jozef celú egyptskú krajinu pre faraóna,+ lebo každý Egypťan predal svoje pole, lebo hlad ich silno zvieral; a krajina pripadla faraónovi.
21 A ľud, ten presťahoval do miest, z jedného konca územia Egypta až po jeho druhý koniec.+
22 Len krajinu kňazov nekúpil,+ lebo prídely pre kňazov boli od faraóna a oni jedli svoje prídely, ktoré im dal faraón.+ Preto nepredali svoju krajinu.+
23 Vtedy povedal Jozef ľudu: „Hľa, dnes som kúpil vás i vašu krajinu pre faraóna. Tu máte osivo a osejte ním krajinu.+
24 Keď vydá výnos,+ potom dáte pätinu faraónovi,+ ale štyri časti budú vaše ako osivo na pole a ako potrava na jedenie pre vás a pre tých, ktorí sú vo vašich domoch a pre vašich maličkých.“+
25 Teda riekli: „Zachoval si nám život.+ Nech nájdeme priazeň v očiach nášho pána a staneme sa faraónovými otrokmi.“+
26 A Jozef to vydal až do dnešného dňa ako výnos o pozemkovom vlastníctve Egypta, [že totiž] faraón má mať až pätinu. Iba krajina kňazov ako odlišnej skupiny nepripadla faraónovi.+
27 A Izrael býval ďalej v egyptskej krajine, v kraji Góšen;+ a usadili sa v nej a boli plodní a veľmi sa rozrástli.+
28 A Jakob žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov, takže Jakobových dní, rokov jeho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.+
29 Postupne sa približovali dni, keď mal Izrael zomrieť.+ Zavolal teda svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som teraz našiel priazeň v tvojich očiach, vlož prosím ruku pod moje bedro+ a prejavíš mi milujúcu láskavosť a dôveryhodnosť.+ (Prosím, nepochovávaj ma v Egypte.+)
30 Budem ležať so svojimi otcami+ a ty ma vynesieš z Egypta a pochováš ma v ich hrobe.“+ Preto povedal: „Urobím podľa tvojho slova.“
31 Potom povedal: „Prisahaj mi.“ Preto mu prisahal.+ A tak sa Izrael vrhol tvárou na čelo ležadla.+
