1. Mojžišova 48:1–22
48 A po tomto sa stalo, že Jozefovi povedali: „Hľa, tvoj otec slabne.“ A tak vzal so sebou svojich dvoch synov Manašeho a Efraima.+
2 Potom oznámili Jakobovi a povedali mu: „Tvoj syn Jozef prišiel k tebe.“ Preto Izrael pozbieral svoje sily a posadil sa na ležadle.
3 A Jakob potom povedal Jozefovi:
„Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze+ v kanaanskej krajine, aby ma požehnal.+
4 A ďalej mi povedal: ‚Pozri, urobím ťa plodným+ a rozmnožím ťa a premením ťa v zbor národov+ a túto krajinu dám do vlastníctva tvojmu semenu po tebe na neurčitý čas.‘+
5 A tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v egyptskej krajine, skôr ako som prišiel sem k tebe do Egypta, sú teraz moji.+ Efraim a Manaše sa stanú mojimi ako Rúben a Simeon.+
6 Ale potomstvo, ktorého sa staneš otcom po nich, bude patriť tebe. Spolu s menom svojich bratov budú menovaní v tvojom dedičstve.+
7 A ja, keď som prichádzal k Pádanu,+ Ráchel+ cestou zomrela vedľa mňa v kanaanskej krajine, keď bol ešte dobrý kus cesty do Efratu+, takže som ju pochoval cestou do Efratu čiže Betlehema+.“
8 Potom videl Izrael Jozefových synov a povedal: „Kto to je?“+
9 Jozef teda povedal svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi dal Boh na tomto mieste.“+ A tak povedal: „Priveď ich, prosím, ku mne, aby som ich požehnal.“+
10 Izraelove oči boli starobou zakalené.+ Nebol schopný vidieť. Priviedol ich preto bližšie k nemu a on ich potom pobozkal a objal.+
11 A Izrael hovoril Jozefovi: „Nepomyslel som si, že uvidím tvoju tvár,+ ale tu mi Boh dovolil, aby som videl tiež tvoje potomstvo.“
12 Potom ich Jozef odviedol od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi.+
13 Teraz vzal Jozef oboch, pravicou Efraima k Izraelovej ľavici+ a Manašeho ľavicou k Izraelovej pravici+ a priviedol ich bližšie k nemu.
14 Izrael však vystrel pravicu a položil ju na hlavu Efraimovi,+ hoci bol mladší,+ a ľavicu na hlavu Manašemu.+ Zámerne položil tak ruky, hoci Manaše bol prvorodený.+
15 A potom požehnal Jozefa povediac:+
„[Pravý] Boh, pred ktorým chodili moji otcovia Abrahám a Izák,+[pravý] Boh, ktorý ma pásol počas celej mojej existencie až do tohto dňa,+
16 anjel, ktorý ma dostával z každého nešťastia,+ nech žehná chlapcov,+
a nech je nad nimi menované moje meno a meno mojich otcov, Abraháma a Izáka,+a nech sa rozmnožia uprostred zeme.“+
17 Keď videl Jozef, že jeho otec drží pravicu položenú na Efraimovej hlave, nepáčilo sa mu to+ a snažil sa chytiť otcovu ruku, aby ju preložil z Efraimovej hlavy na Manašeho hlavu.+
18 Preto povedal Jozef svojmu otcovi: „Nie tak, môj otče, lebo tento je prvorodený.+ Jemu polož pravicu na hlavu.“
19 Ale jeho otec odmietol a povedal: „Viem to, syn môj, viem to. Stane sa tiež ľudom a tiež sa stane veľkým.+ Ale napriek tomu sa jeho mladší brat stane väčším ako bude on+ a jeho potomstvo sa stane plne rovnocenné národom.“+
20 V ten deň ich ďalej žehnal+ a povedal:
„Tvojím prostredníctvom nech Izrael opakovane vyhlási požehnanie, keď povie:‚Kiež ťa Boh urobí ako Efraima a ako Manašeho.‘“+
A tak staval Efraima pred Manašeho.+
21 Potom povedal Izrael Jozefovi: „Hľa, umieram,+ ale Boh bude určite s vami ďalej a vráti vás do krajiny vašich predkov.+
22 A ja, ja ti dávam o jeden horský hrebeň viac ako tvojim bratom,+ ktorý som vzal z ruky Amorejcov mečom a lukom.“
