1. Mojžišova 50:1–26
50 Potom padol Jozef na tvár svojho otca+ a prepukol nad ním v plač a bozkával ho.+
2 Jozef potom prikázal svojim sluhom, lekárom, aby jeho otca nabalzamovali.+ Preto lekári balzamovali Izraela
3 a potrebovali naňho plných štyridsať dní, lebo toľko dní podľa zvyku potrebujú na balzamovanie. A Egypťania prelievali preňho slzy sedemdesiat dní.+
4 Nakoniec uplynuli dni jeho oplakávania a Jozef hovoril faraónovej domácnosti a povedal: „Ak som teraz našiel priazeň vo vašich očiach,+ hovorte, prosím, k faraónovým ušiam, povediac:
5 ‚Môj otec ma nechal prisahať+ a povedal: „Hľa, umieram.+ A ty ma pochováš+ na mojom pohrebisku, ktoré som pre seba vyhĺbil v kanaanskej krajine.“+ A teraz ma, prosím, nechaj vyjsť a pochovať môjho otca a potom sa ochotne vrátim.‘“
6 Preto povedal faraón: „Choď hore a pochovaj svojho otca, ako ťa nechal prisahať.“+
7 Preto vyšiel Jozef pochovať svojho otca a s ním vyšli všetci faraónovi sluhovia, starší muži+ jeho domácnosti a všetci starší muži egyptskej krajiny
8 a všetci z Jozefovej domácnosti a jeho bratia a domácnosť jeho otca.+ Iba svoje malé deti a stáda drobného dobytka a stáda dobytka nechali v krajine Góšen.
9 Išli s ním tiež ako dvojkolesové vozy,+ tak jazdci, a tábor sa stal veľmi početný.
10 Potom prišli k atadskému mlatu+, ktorý je v jordánskom+ území, a tam sa dali do veľmi veľkého náreku. A držal smútočné obrady za svojho otca sedem dní.+
11 A obyvatelia krajiny, Kanaančania, videli smútočné obrady na atadskom mlate a zvolali: „To je pre Egypťanov ťažký smútok!“ Preto mu dali meno Ábel-micrajim, čo je v jordánskom území.+
12 A jeho synovia s ním potom urobili presne tak, ako im prikázal.+
13 Jeho synovia ho teda priniesli do kanaanskej krajiny a pochovali ho v jaskyni poľa Machpela, poľa, ktoré si kúpil Abrahám od Efrona Chetitského, aby mal pohrebisko pred Mamre.+
14 Neskôr, keď pochoval otca, vrátil sa Jozef do Egypta, on a jeho bratia a všetci, ktorí s ním vyšli pochovať jeho otca.
15 Keď videli Jozefovi bratia, že ich otec je mŕtvy, začali si hovoriť: „Je možné, že Jozef voči nám prechováva nevraživosť+ a určite nám odplatí za všetko zlo, ktoré sme mu spôsobili.“+
16 Preto vyslovili Jozefovi príkaz týmito slovami: „Tvoj otec dal pred svojou smrťou príkaz a povedal:
17 ‚Tak poviete Jozefovi: „Naliehavo ťa prosím, odpusť+, prosím, vzburu svojich bratov a ich hriech, ktorým ti spôsobili zlo.“‘+ A teraz odpusť, prosím, vzburu sluhov Boha tvojho otca.“+ A Jozefovi vyhŕkli slzy, keď s ním hovorili.
18 Nato prišli tiež jeho bratia a padli pred ním a povedali: „Sme tu ako tvoji otroci!“+
19 Jozef im však povedal: „Nebojte sa, či som na mieste Boha?+
20 Vy ste mali voči mne na mysli zlo. Boh to mal na mysli k dobru, aby konal ako v tento deň a zachoval mnoho ľudí nažive.+
21 Teraz sa preto nebojte. Sám budem zásobovať vás i vaše malé deti potravou.“+ Tak ich utešil a hovoril im povzbudivo.
22 A Jozef býval ďalej v Egypte, on i dom jeho otca; a Jozef žil stodesať rokov.
23 A Jozef videl Efraimových synov z tretieho pokolenia,+ aj synov Machira+, Manašeho syna. Narodili sa na Jozefových kolenách.+
24 Nakoniec povedal Jozef svojim bratom: „Umieram; ale Boh na vás celkom istotne obráti svoju pozornosť+ a určite vás vyvedie z tejto krajiny do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.“+
25 Preto nechal Jozef synov Izraela prisahať a povedal: „Boh na vás celkom iste obráti svoju pozornosť. Vezmite preto moje kosti odtiaľto.“+
26 Jozef potom zomrel vo veku stodesať rokov; a dali ho nabalzamovať+ a v Egypte bol položený do truhly.
