1. Tesaloničanom 2:1–20
2 Bratia, istotne sami viete, že naša návšteva+ u vás nebola zbytočná,+
2 ale potom, keď sme najprv trpeli+ a vo Filipi+ (ako viete) hanebne s nami zaobchádzali,+ pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.+
3 Lebo naše nabádanie nepochádza z omylu alebo z nečistoty+ alebo z klamu,
4 ale ako sme boli Bohom vyskúšaní, aby nám zveril dobré posolstvo,+ tak hovoríme, aby sme sa páčili+ Bohu, ktorý skúša naše srdcia, a nie ľuďom.+
5 Veď nikdy sme nevystupovali s lichotivou rečou+ (ako viete) alebo pod zámienkou+ žiadostivosti,+ Boh je svedok!
6 Nehľadali sme slávu od ľudí,+ nie, ani od vás, ani od iných, hoci sme mohli byť nákladným bremenom ako Kristovi apoštoli.+
7 Naopak, stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje+ svoje deti.
8 Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť,+ boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše,+ lebo ste sa stali našimi milovanými+.
9 Bratia, iste sa pamätáte na našu usilovnú prácu a lopotu. Lebo sme pracovali+ vo dne i v noci, aby sme na žiadneho z vás nevložili nákladné bremeno,+ keď sme vám zvestovali Božie dobré posolstvo.
10 Vy ste svedkami, a Boh tiež, akí sme boli voči vám, veriacim, verne oddaní a spravodliví a bezúhonní+.
11 V súlade s tým dobre viete, že sme každého z vás nabádali+, tak ako otec+ svoje deti, a utešovali a vydávali sme vám svedectvo,
12 aby ste naďalej chodili+ hodní Boha, ktorý vás povoláva+ do svojho kráľovstva+ a slávy.
13 A preto stále ďakujeme Bohu,+ lebo keď ste dostali Božie slovo,+ ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo,+ ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo, ktoré aj pôsobí vo vás, veriacich.+
14 Lebo vy, bratia, stali ste sa napodobňovateľmi Božích zborov, ktoré sú v Judei v spojení s Kristom Ježišom, lebo aj vy ste trpeli+ to isté od svojich krajanov, tak ako oni od Židov,
15 ktorí dokonca zabili Pána Ježiša+ a prorokov+ a nás prenasledovali.+ A nepáčia sa ani Bohu, ale sú proti [záujmom] všetkých ľudí,
16 lebo sa nám snažia zabrániť+ hovoriť ľuďom z národov na ich záchranu,+ takže stále napĺňajú mieru svojich hriechov.+ Ale konečne prišiel na nich jeho hnev.+
17 Čo sa nás týka, bratia, keď sme boli pripravení o vás, hoci len na krátky čas – osobne, nie srdcom – tým väčšmi sme sa snažili s veľkou túžbou opäť vidieť vašu tvár.+
18 Preto sme chceli prísť k vám, áno, ja Pavol, raz i druhý raz, ale Satan nám zatarasil cestu.
19 Veď čo je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou+ jasotu – nuž či nie ste to naozaj vy? – pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti?+
20 Určite ste našou slávou a radosťou.
