1. Samuelova 1:1–28

1  Bol istý muž z Ramatajim-cofimu+ v Efraimovom+ hornatom kraji a menoval sa Elkána+, syn Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochua, syna Cufovho+, Efraimčan.  A mal dve manželky, jedna sa volala Anna a druhá sa volala Peninna. A Peninna mala deti, ale Anna deti nemala.+  A tento muž rok čo rok vychádzal zo svojho mesta, aby sa vrhal k zemi+ a obetoval Jehovovi vojsk v Šíle.+ A tam boli Jehovovými kňazmi+ dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas.+  A nastal deň, keď Elkána obetoval a dal podiely svojej manželke Peninne a všetkým jej synom a dcéram,+  ale Anne dal jeden podiel. Napriek tomu to bola Anna, ktorú miloval,+ a Jehova, ten zavrel jej lono.+  A jej manželská sokyňa ju bolestne sužovala,+ aby ju vyviedla z rovnováhy, lebo Jehova zavrel jej lono.  A tak to robievala rok čo rok,+ každý raz, keď šla do Jehovovho domu.+ Tak ju sužovala, že plakávala a nejedla.  A jej manžel Elkána jej hovorieval: „Anna, prečo plačeš a prečo neješ a prečo sa cíti tvoje srdce zle?+ Či nie som ti lepší ako desať synov?“+  Potom Anna vstala, keď sa v Šíle najedli a keď popili, zatiaľ čo kňaz Éli sedel na sedadle pri zárubni Jehovovho chrámu+. 10  A bolo jej horko na duši+ a začala sa modliť+ k Jehovovi a veľmi plakať.+ 11  A dala potom slávnostný sľub+ a povedala: „Jehova vojsk, ak istotne pohliadneš na trápenie svojej otrokyne+ a spomenieš si na mňa+ a nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života, a na jeho hlavu nepríde britva.“+ 12  A kým sa dlho modlila pred Jehovom,+ stalo sa, že Éli pozoroval jej ústa. 13  Anna, tá hovorila v svojom srdci;+ iba pery sa jej chveli, a jej hlas nebolo počuť. Éli ju však považoval za opitú.+ 14  Tak jej Éli povedal: „Ako dlho sa budeš správať ako opitá?+ Zbav sa svojho vína.“ 15  Anna na to odpovedala a riekla: „Nie, môj pane, som žena zgniavená na duchu; a nepila som víno ani opojný nápoj, ale vylievam svoju dušu pred Jehovom.+ 16  Nerob zo svojej otrokyne naničhodnicu+, lebo som až dosiaľ hovorila z hojnosti svojich starostí a svojho súženia.“+ 17  Éli potom odpovedal a riekol: „Choď v pokoji+ a kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť, ktorú si žiadala od neho.“+ 18  A tak povedala: „Nech tvoja slúžka nájde priazeň v tvojich očiach.“+ A žena odišla a najedla sa+ a jej tvár už nebola ustarostená.+ 19  Potom skoro ráno vstali a vrhli sa k zemi pred Jehovom, nato sa vrátili a prišli do svojho domu v Ráme+. Elkána mal styk+ so svojou manželkou Annou a Jehova sa na ňu rozpomenul.+ 20  Keď ubehol rok, stalo sa, že Anna oťarchavela a porodila syna a dala mu meno+ Samuel, pretože, [ako] povedala, „vyžiadala+ som si ho od Jehovu“. 21  Po čase išiel muž Elkána s celou svojou domácnosťou obetovať Jehovovi ročnú obeť+ a svoju obeť slávnostného sľubu+. 22  Anna, tá nešla,+ lebo povedala manželovi: „Hneď ako bude chlapec odstavený,+ privediem ho a objaví sa pred Jehovom a bude tam bývať na neurčitý čas.“+ 23  Na to jej povedal jej manžel+ Elkána: „Urob, čo je dobré v tvojich očiach.+ Zostaň doma, kým ho neodstavíš. Len nech Jehova uskutoční svoje slovo.“+ Žena teda zostala doma a dojčila svojho syna, kým ho neodstavila.+ 24  Hneď ako ho odstavila, priviedla ho so sebou spolu s trojročným býkom a jednou efou múky a veľkým krčahom vína+, a vstúpila do Jehovovho domu v Šíle+. A chlapec bol s ňou. 25  Potom zabili býka a priviedli chlapca k Élimu+. 26  Pritom povedala: „Ospravedlň ma, môj pane! Pri živote tvojej duše,+ môj pane, ja som tá žena, ktorá stála u teba na tomto mieste, aby sa modlila k Jehovovi.+ 27  O tohto chlapca som sa modlila, aby Jehova vypočul moju prosebnú žiadosť,+ o ktorú som ho žiadala.+ 28  A ja som ho zase požičala Jehovovi.+ Po všetky dni, čo bude, je niekým vyžiadaným pre Jehovu.“ A on sa tam poklonil Jehovovi.+

Poznámky pod čiarou