1. Samuelova 14:1–52
14 A jedného dňa sa stalo, že Saulov syn Jonatán+ povedal slúžiacemu, ktorý nosil jeho zbrane: „Poď, a prejdime k prednej hliadke Filištíncov, ktorí sú tamto naproti.“ Ale otcovi to nepovedal.+
2 A Saul býval na okraji Gibey+ pod granátovníkom, ktorý je v Migróne; a ľudu, ktorý bol s ním, bolo asi šesťsto mužov.+
3 (A efod+ nosil Achijah+, syn Ichabodovho+ brata Achituba, syna Pinchasa+, syna Éliho+, Jehovovho kňaza v Šíle.+) Ani ľud nevedel, že Jonatán odišiel.
4 A medzi priechodmi, ktoré vyhľadal Jonatán pre prechod proti prednej hliadke+ Filištíncov, bol zubovitý skalný útes na jednej strane a zubovitý skalný útes na druhej strane; a jeden sa volal Bócec a druhý sa volal Sene.
5 Jeden zub bol stĺpom na sever, čelom k Michmašu+, a druhý bol na juhu, čelom ku Gebe+.
6 A Jonatán teda povedal slúžiacemu, svojmu zbrojnošovi: „Poď, a prejdeme k prednej hliadke tých neobrezancov+. Azda bude Jehova pracovať pre nás, lebo pre Jehovu nie je nijakou prekážkou zachraňovať pomocou mnohých alebo niekoľkých.“+
7 Na to mu jeho zbrojnoš povedal: „Rob, čokoľvek je v tvojom srdci. Obráť sa, kam si praješ. Hľa, som s tebou v zhode s tvojím srdcom.“+
8 Potom povedal Jonatán: „Tu prechádzame k tým mužom a ukážme sa im.
9 Keby nám povedali takto: ‚Stojte, kým sa s vami nestretneme!‘, vtedy budeme stáť, kde sme, a nemali by sme k nim vychádzať.
10 Ale keby nám povedali takto: ‚Vystúpte proti nám!‘, potom vyjdeme, lebo Jehova nám ich istotne vydá do našej ruky, a to je pre nás znamenie.“+
11 Tak sa obaja ukázali prednej hliadke Filištíncov. A Filištínci povedali: „Hľa, Hebreji vyliezajú z dier, kde sa poschovávali.“+
12 Muži z prednej hliadky teda odpovedali Jonatánovi a jeho zbrojnošovi a hovorili: „Vystúpte k nám, chceme vám dať niečo vedieť!“+ Jonatán ihneď povedal svojmu zbrojnošovi: „Vystúp za mnou, lebo Jehova ich istotne vydá do ruky Izraela.“+
13 A Jonatán liezol hore po rukách+ a [po] nohách a jeho zbrojnoš za ním; a začali pred Jonatánom padať,+ a jeho zbrojnoš ich za ním usmrcoval.+
14 A prvá porážka, ktorou ich Jonatán a jeho zbrojnoš zrazili, bola okolo dvadsať mužov asi na polovici akra.
15 Potom nastalo chvenie+ v tábore na poli a medzi všetkým ľudom prednej hliadky; a chvel sa aj oddiel plieniteľov+, a zem sa roztriasla,+ a prešlo to do chvenia od Boha.+
16 A strážni patriaci Saulovi v Benjaminovej Gibei+ to uvideli, a hľa, hluk sa šíril sem i tam.+
17 A Saul povedal ľudu, ktorý bol s ním: „Urobte sčítanie, prosím, a pozrite sa, kto od nás vyšiel.“ Keď sčítali, hľa, neboli tam Jonatán a jeho zbrojnoš.
18 Saul povedal teraz Achijahovi+: „Prines sem truhlu [pravého] Boha!“+ (Truhla [pravého] Boha bola totiž v ten deň so synmi Izraela.+)
19 A stalo sa, že kým Saul hovoril s kňazom,+ hluk v tábore Filištíncov pokračoval a bol väčší a väčší. Vtedy povedal Saul kňazovi: „Stiahni ruku.“
20 Tak boli Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, vyvolaní.+ Prišli teda až k tej bitke, a tam bol meč každého [obrátený] proti jeho blížnemu;+ bol to veľmi veľký zmätok.
21 A Hebreji, ktorí patrili predtým Filištíncom+ a ktorí vyšli s nimi do tábora dookola, dokonca aj tí ukázali, že sú s Izraelom, ktorý bol so Saulom a Jonatánom.
22 A aj všetci izraelskí muži, ktorí boli skrytí v Efraimovom hornatom kraji,+ počuli, že sa Filištínci dali na útek, a takisto šli, tesne ich prenasledujúc, do bitky.
23 A Jehova v ten deň zachránil Izrael+ a bitka sa presunula do Bet-avenu+.
24 A izraelskí muži boli v ten deň pod ťažkým tlakom, a napriek tomu zaviazal Saul ľud prísahou+ a povedal: „Prekliaty je muž, ktorý bude jesť chlieb do večera, dokiaľ sa nepomstím+ na svojich nepriateľoch!“ A nikto z ľudu neochutnal chlieb.+
25 A všetci tí z krajiny vošli do lesov, keď bol po celom povrchu poľa med+.
26 Keď prišiel ľud do lesov, hľa, kvapkal tu med,+ ale nikto nepriložil ruku k ústam, lebo sa ľud bál prísahy.+
27 Jonatán, ten nepočul, keď otec vzal ľud pod prísahu,+ a tak natiahol konček prútu, ktorý mal v ruke, a omočil ho v pláste medu a stiahol ruku späť k ústam; a oči sa mu rozžiarili.+
28 A tak jeden z ľudu odpovedal a riekol: „Tvoj otec vzal ľud slávnostne pod prísahu a povedal: ‚Prekliaty je muž, ktorý dnes bude jesť chlieb!‘“+ (A ľud začínal byť unavený.+)
29 Jonatán však povedal: „Môj otec priviedol na krajinu verejné odsúdenie.+ Pozrite sa, prosím, ako mi zažiarili oči, lebo som ochutnal trošku medu.+
30 O čo viac, keby len bol ľud jedol z koristi svojich nepriateľov,+ ktorú našli!+ Veď teraz nebolo zabíjanie Filištíncov veľké.“+
31 A v ten deň zrážali Filištíncov od Michmaša+ po Aijalon+, a ľud sa veľmi unavil.+
32 A ľud sa začal lačne vrhať na korisť+ a brať ovce a dobytok a teľatá a zabíjať ich na zemi, a ľud sa dal do jedla spolu s krvou.+
33 Povedali [to] teda Saulovi a hovorili: „Hľa, ľud hreší proti Jehovovi, lebo je spolu s krvou.“+ A tak povedal: „Konali ste zradne. Najprv mi privaľte veľký kameň.“
34 Potom povedal Saul: „Rozptýľte sa medzi ľud a poviete im: ‚Priveďte ku mne každý svojho býka a každý svoju ovcu, a budete ich zabíjať a jesť na tomto mieste, a nebudete hrešiť proti Jehovovi tým, že jete spolu s krvou.‘“+ Všetok ľud teda priviedol každý svojho býka, ktorý bol tej noci v jeho ruke, a zabíjal tam.
35 A Saul vystaval oltár Jehovovi.+ Tým začal výstavbu oltárov Jehovovi.+
36 Neskôr povedal Saul: „Zídime v noci k Filištíncom a drancujme ich, kým sa nerozvidnie ráno,+ a nenechajme z nich ani jedného.“+ Na to povedali: „Urob, čokoľvek je dobré v tvojich očiach.“ Potom povedal kňaz: „Priblížme sa tu k [pravému] Bohu.“+
37 A Saul sa začal spytovať Boha: „Mám zísť k Filištíncom?+ Vydáš ich do ruky Izraela?“+ A neodpovedal mu v ten deň.+
38 Saul teda povedal: „Poďte sem,+ všetky vedúce osobnosti ľudu,+ a zistite a viďte, akým spôsobom nastal dnes tento hriech.
39 Akože je Jehova, ktorý je Osloboditeľom Izraela, živý, i keby to bol môj syn Jonatán, určite zomrie.“+ Nikto zo všetkého ľudu mu však neodpovedal.
40 A povedal ďalej celému Izraelu: „Sami budete na jednej strane, a ja a môj syn Jonatán – budeme na druhej strane.“ A tak povedal ľud Saulovi: „Urob, čo je dobré v tvojich očiach.“+
41 A Saul povedal Jehovovi: „Bože Izraela, daj Tumím+!“ Potom boli vzatí Jonatán a Saul, a ľud vyšiel.+
42 Saul teraz povedal: „Hoďte lósy,+ aby sa rozhodlo medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ A bol vzatý Jonatán.
43 Potom povedal Saul Jonatánovi: „Povedz mi teda, čo si urobil?“+ Jonatán mu teda povedal a riekol: „Skutočne, ochutnal som trochu medu na hrote prúta, ktorý mám v ruke.+ Tu som. Nech zomriem!“
44 A tak Saul povedal: „Kiež tak urobí Boh a kiež tak k tomu pridá,+ ak určite nezomrieš,+ Jonatán.“
45 Ale ľud povedal Saulovi: „Či má zomrieť Jonatán, ktorý vykonal túto veľkú záchranu+ v Izraeli? To je nemysliteľné!+ Akože je Jehova živý,+ ani vlások+ mu nespadne z hlavy na zem; veď dnes pracoval s Bohom.“+ Tým ľud vykúpil+ Jonatána, a on nezomrel.
46 Saul sa teda stiahol a nenasledoval Filištíncov a Filištínci odišli na svoje miesto.+
47 A Saul sa ujal kraľovania nad Izraelom+ a viedol vojnu dookola proti všetkým svojim nepriateľom, proti Moábu+ a proti synom Ammóna+ a proti Edomu+ a proti kráľom Cóby+ a proti Filištíncom+; a kamkoľvek sa obracal, udeľoval odsúdenie.+
48 A ďalej si počínal statočne+ a začal zrážať Amaleka+ a oslobodil Izrael z ruky ich plieniteľov.
49 A Saulovi synovia boli Jonatán+ a Jišvi a Malki-šua,+ a čo sa týka mien jeho dvoch dcér, meno tej, ktorá sa narodila prvá, bolo Merab+ a meno mladšej Míchal+.
50 A Saulova manželka sa volala Achinoám, dcéra Achimaacova, a veliteľ jeho vojska sa volal Abnér+, syn Nerov, Saulov strýko.
51 A otcom Saula bol Kiš+ a Abnérov otec Ner+ bol synom Abielovým.
52 A po všetky Saulove dni pokračovala ťažká vojna proti Filištíncom.+ Keď videl Saul nejakého mocného muža alebo niekoho udatného, zobral ho k sebe.+
