1. Samuelova 2:1–36
2 A Anna sa ďalej modlila+ a hovorila:„Moje srdce naozaj jasá v Jehovovi,+môj roh je skutočne vyvýšený v Jehovovi.+Moje ústa sa rozšírili proti mojim nepriateľom,veď ja naozaj plesám v záchrane od teba.+
2 Nikto nie je svätý ako Jehova, veď niet nikoho okrem teba;+a niet žiadnej skaly ako náš Boh.+
3 Nehovorte priveľa [a] tak veľmi povýšenecky,nech z vašich úst nevychádza nič neviazané,+lebo Jehova je Bohom poznania+a on správne zvažuje činy.+
4 Mocní muži s lukmi sú naplnení zdesením,+ale tí, čo sa potkýnajú, sa opásavajú životnou energiou.+
5 Nasýtení sa musia dať najať za chlieb,+ale hladní skutočne prestávajú [hladovať].+
Aj neplodná porodila sedem,+ale tá, ktorá mala hojne synov, schradla.+
6 Jehova je Usmrcovateľ i Zachovávateľ života,+Uvrhovateľ do šeolu,+ a On vyvádza hore.+
7 Jehova je Ochudobňovateľ+ i Obohacovateľ,+je Ponižovateľ a tiež Vyvyšovateľ,+
8 Pozdvihovateľ poníženého z prachu;+z jamy na popol dvíha chudobného,+aby ich posadil s urodzenými; a dáva im do vlastníctva+ trón slávy+.Veď Jehovovi patria opory zeme+a kladie na ne úrodnú krajinu.
9 Stráži nohy svojich verne oddaných;+zlí, tí sú umlčaní v tme,+lebo nie silou muž dokazuje, že je nadradený.+
10 Čo sa týka Jehovu, tí, ktorí sa s ním prú, budú zdesení;+zahrmí proti nim v nebesiach.+Jehova sám bude súdiť konce zeme,+aby dal silu svojmu kráľovi,+aby vyvýšil roh svojho pomazaného.“+
11 Potom išiel Elkána do svojho domu v Ráme; a chlapec, ten sa stal Jehovovým služobníkom+ pred kňazom Élim.
12 A Éliho synovia boli naničhodníci;+ neuznávali Jehovu.+
13 Čo sa týka toho, čo právom patrilo kňazom od ľudu,+ kedykoľvek nejaký muž predkladal obeť, prišiel slúžiaci kňaz s trojzubou vidlicou v ruke, práve keď sa varilo mäso,+
14 a pichol [ju] do nádoby alebo hrnca na varenie s dvoma ušami alebo kotla alebo hrnca na varenie s jedným uchom. Čokoľvek vidlica vytiahla, brával si kňaz. Tak to robievali v Šíle všetkým Izraelčanom, ktorí tam prichádzavali.+
15 A kým tiež vôbec mohli nechať dymiť tuk,+ prišiel slúžiaci kňaza a povedal obetujúcemu mužovi: „Daj mäso na pečenie kňazovi, aby dostal od teba mäso nie varené, ale surové.“+
16 Keď mu ten muž povedal: „Najskôr nech dajú dymiť tuk.+ Potom si vezmi, po čomkoľvek by tvoja duša žiadostivo zatúžila“,+ povedal: „Nie, ale máš to dať teraz; a keď nie, budem to musieť vziať násilím!“+
17 A hriech slúžiacich veľmi vzrástol pred Jehovom;+ lebo tí muži zaobchádzali s Jehovovou obeťou neúctivo.+
18 A Samuel slúžil+ pred Jehovom ako chlapec a mal opásaný ľanový efod.+
19 Matka mu tiež robievala pláštik bez rukávov a nosila mu ho rok čo rok, keď prichádzala so svojím manželom obetovať ročnú obeť.+
20 A Éli žehnal+ Elkánu a jeho manželku a hovoril: „Kiež ti Jehova ustanoví potomstvo z tejto manželky namiesto toho požičaného, čo bolo požičané Jehovovi.“+ A išli na svoje miesto.
21 Jehova teda obrátil svoju pozornosť na Annu,+ takže oťarchavela a porodila troch synov a dve dcéry.+ A chlapec Samuel stále rástol pri Jehovovi.+
22 A Éli bol veľmi starý a počul+ o všetkom, čo robili+ jeho synovia celému Izraelu, a ako líhajú so ženami,+ ktoré slúžia pri vchode [do] stanu stretnutia.+
23 A hovorieval im:+ „Prečo robíte stále také veci?+ Veď veci, ktoré počujem o vás od všetkých ľudí, sú zlé.+
24 Nie+, synovia moji, pretože [to] nie je dobrá správa, ktorú počujem [a] ktorú Jehovov ľud rozširuje.+
25 Keby človek zhrešil proti človeku,+ Boh bude preňho rozsudzovať;+ ale keby človek zhrešil proti Jehovovi,+ kto sa bude zaňho modliť?“+ Nepočúvali však hlas svojho otca,+ preto sa Jehovovi zapáčilo ich usmrtiť.+
26 Zatiaľ chlapec Samuel rástol a bol stále milší, tak u Jehovu, ako aj u ľudí.+
27 A k Élimu prišiel Boží+ muž a hovoril mu: „Tak povedal Jehova: ‚Či som sa nezjavil domu tvojho predka, keď boli v Egypte ako otroci faraónovho domu?+
28 A bol vyvolený zo všetkých kmeňov Izraela pre mňa,+ aby slúžil ako kňaz a vystupoval na môj oltár+, aby nechával stúpať obetný dym, aby nosil predo mnou efod, aby som dal domu tvojho predka všetky obete ohňom synov Izraela.+
29 Prečo kopete do mojej obete+ a do môjho obetného daru, ktoré som prikázal [v mojom] obydlí+, a stále ctíš svojich synov viac ako mňa tým, že tučniete+ z toho najlepšieho z každej obete môjho ľudu Izraela?+
30 Preto toto je výrok Jehovu, Boha Izraela: „Naozaj som povedal: Čo sa týka tvojho domu a domu tvojho predka, budú chodiť predo mnou na neurčitý čas.“+ Ale teraz je Jehovov výrok: „To je pre mňa nemysliteľné, lebo budem ctiť tých,+ ktorí ctia mňa,+ a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú bezvýznamní.“+
31 Hľa, prichádzajú dni, keď istotne odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho predka, takže v tvojom dome nebude starca.+
32 A skutočne pozrieš na protivníka [v mojom] obydlí uprostred všetkého dobrého, ktoré sa robí Izraelu;+ a v tvojom dome nikdy nebude starca.
33 A predsa je jeden muž z tvojich, ktorého neodrežem tak, že by nebol pri mojom oltári, aby som spôsobil, že zlyhajú tvoje oči a tvoja duša bude hynúť; ale väčší počet z tvojho domu, tí všetci zomrú mečom ľudí.+
34 A to je pre teba znamenie, ktoré príde na tvojich dvoch synov, Chofniho a Pinchasa+: Obaja zomrú v jeden deň.+
35 A istotne si vzbudím verného kňaza+. Bude konať v súlade s tým, čo je v mojom srdci a v mojej duši; a určite postavím preňho trvalý dom a určite bude vždy chodiť pred mojím pomazaným+.
36 A stane sa, že ktokoľvek zostane v tvojom dome,+ príde a pokloní sa mu pre vyplatenie peňazí a okrúhly bochník chleba a istotne povie: „Začleň ma, prosím, do jedného z kňazských úradov, aby som jedol kus chleba.“‘“+
