1. Samuelova 20:1–42
20 A Dávid utiekol z Najótu v Ráme.+ Prišiel však a povedal pred Jonatánom: „Čo som urobil?+ Aké je moje previnenie a aký hriech som spáchal pred tvojím otcom, keď hľadá moju dušu?“
2 Na to povedal: „To je nemysliteľné!+ Nezomrieš. Pozri, môj otec neurobí nič veľké ani malé, aby to neodhalil mojim ušiam;+ a prečo by mal otec predo mnou túto vec skrývať?+ To sa nestáva.“
3 Ale Dávid sa však zaprisahal+ a povedal: „Tvoj otec určite vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach,+ a tak by povedal: ‚Nech sa nedozvie Jonatán, aby ho [to] nezabolelo.‘ Ale skutočne, akože žije+ Jehova a akože žije tvoja duša,+ iba krôčik je medzi mnou a smrťou!“+
4 A Jonatán povedal ďalej Dávidovi: „Čokoľvek by povedala tvoja duša, [to] urobím pre teba.“
5 Na to povedal Dávid Jonatánovi: „Hľa, zajtra je novmesiac+, a ja sám mám zasadnúť s kráľom k jedlu; a pošleš ma preč, a budem sa skrývať+ na poli až do večera tretieho dňa.
6 Keby ma tvoj otec nejako postrádal, tak povieš: ‚Dávid ma vážne žiadal o povolenie byť neprítomný, aby zabehol do svojho mesta Betlehema+, pretože je tam každoročná obeť za celú rodinu.‘+
7 Keby povedal tak: ‚To je v poriadku!‘, znamená to pre tvojho sluhu pokoj. Ale keby sa rozhneval, vedz, že sa rozhodol k niečomu zlému.+
8 A preukážeš svojmu sluhovi milujúcu láskavosť,+ lebo si svojho sluhu uviedol so sebou do Jehovovej zmluvy+. Ale ak je previnenie vo mne,+ usmrť ma sám, veď prečo by si ma mal vodiť k svojmu otcovi?“
9 Na to Jonatán povedal: „To je vzhľadom na teba nemysliteľné! Ale keby som sa nejako dozvedel, že sa môj otec rozhodol, aby na teba prišlo zlé, či ti to nepoviem?“+
10 Potom povedal Dávid Jonatánovi: „Kto mi povie, či to, čo by ti snáď odpovedal tvoj otec, je drsné?“
11 Jonatán zase povedal Dávidovi: „Len poď, a vyjdeme do poľa.“ Obaja teda vyšli do poľa.
12 A Jonatán povedal ďalej Dávidovi: „Jehova, Boh Izraela,+ [buď svedkom],+ že svojho otca vyskúšam zajtra o tomto čase alebo na tretí deň, a ak bude voči Dávidovi dobre naladený, či nepošlem potom k tebe a neodhalím to istotne tvojmu uchu?
13 Nech tak učiní Jehova Jonatánovi a nech tak pridá k tomu,+ v prípade, že sa to môjmu otcovi bude zdať dobré vykonať proti tebe zlo, a neodhalím to tvojmu uchu a nepošlem ťa preč, a ty v pokoji neodídeš. A kiež Jehova dokáže, že je s tebou,+ ako dokázal, že bol s mojím otcom.+
14 A či [neprejavíš], ak budem ešte nažive,+ áno, neprejavíš mi Jehovovu milujúcu láskavosť, aby som nezomrel?+
15 A svoju milujúcu láskavosť neodrežeš, takže by nebola pri mojej domácnosti na neurčitý čas.+ Keď odreže Jehova Dávidových nepriateľov, každého z povrchu zeme,
16 ani [meno] Jonatánovo nebude odrezané od Dávidovho domu.+ A Jehova to vyžiada z ruky Dávidových nepriateľov.“
17 Jonatán teda Dávidovi znovu prisahal pre svoju lásku k nemu; veď ho miloval tak, ako miloval svoju vlastnú dušu.+
18 A Jonatán mu ďalej povedal: „Zajtra je novmesiac,+ a istotne budeš chýbať, lebo tvoje sedadlo bude prázdne.
19 A na tretí deň budeš veľmi chýbať; a prídeš na miesto, kde si sa v pracovný deň skryl,+ a budeš sa zdržiavať blízko tohto kameňa.
20 A ja, ja vystrelím na jednu jeho stranu tri šípy, aby som ich poslal kam chcem, do terča.
21 A hľa, pošlem slúžiaceho [a poviem]: ‚Choď, nájdi tie šípy.‘ Keby som výslovne povedal slúžiacemu: ‚Hľa, tie šípy sú na tejto strane od teba, vezmi ich‘, tak príď, lebo to znamená pre teba pokoj a nič sa nedeje, akože žije Jehova.+
22 Ale keby som povedal chlapcovi toto: ‚Hľa, šípy sú od teba ďalej‘, choď, lebo Jehova ťa poslal preč.
23 A čo sa týka slova, ktoré sme hovorili,+ ja a ty, áno, kiež je Jehova medzi mnou a tebou na neurčitý čas.“+
24 A Dávid sa potom skryl v poli.+ A nastal novmesiac, a kráľ sa posadil k jedlu, aby jedol.+
25 A kráľ sedel tak ako inokedy na svojom sedadle, na sedadle pri stene; a Jonatán bol čelom k nemu a Abnér+ sedel po Saulovom boku, ale Dávidovo miesto bolo prázdne.
26 A Saul v ten deň nepovedal vôbec nič, lebo si hovoril: „Niečo sa stalo, takže nie je čistý,+ lebo nebol očistený.“
27 A na druhý deň, deň po novmesiaci sa stalo, že Dávidovo miesto bolo ďalej prázdne. A tak povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: „Prečo neprišiel Izaiho+ syn k jedlu ani včera, ani dnes?“
28 Jonatán teda odpovedal Saulovi: „Dávid ma vážne požiadal o dovolenie byť neprítomný, [aby šiel] do Betlehema.+
29 A ďalej povedal: ‚Pošli ma, prosím, preč, lebo máme v meste rodinnú obeť, a prikázal mi to môj brat. Ak som teda našiel priazeň v tvojich očiach, nechaj ma teraz, prosím, vykĺznuť, aby som videl svojich bratov.‘ Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.“
30 Vtedy sa Saulov hnev+ rozpálil proti Jonatánovi a povedal mu: „Ty syn spurnej dievky,+ či neviem dobre, že si vyberáš Izaiho syna na vlastnú hanbu a na hanbu prirodzenia svojej matky+?
31 Po všetky dni, čo bude Izaiho syn živý na zemi, ty a tvoje kraľovanie nebude pevne založené.+ Pošli teda teraz a priveď mi ho, lebo je určený na smrť.“+
32 Jonatán však odpovedal svojmu otcovi Saulovi a riekol mu: „Prečo má byť usmrtený?+ Čo urobil?“+
33 Na to Saul hodil po ňom kopiju, aby ho udrel;+ a Jonatán spoznal, že jeho otec sa rozhodol Dávida usmrtiť.+
34 Jonatán v pále hnevu+ vstal okamžite od stola a na druhý deň po novmesiaci nejedol chlieb, lebo mu bolo ublížené pre Dávida,+ lebo ho jeho otec pokoril.+
35 A ráno sa stalo, že sa Jonatán odobral na pole na Dávidovo ustanovené miesto,+ a bol s ním mladý slúžiaci.
36 A povedal svojmu slúžiacemu: „Utekaj, prosím, nájdi šípy, ktoré strieľam.“+ Slúžiaci bežal, a on vystrelil šíp tak, aby ho preletel.
37 Keď slúžiaci prišiel až na miesto šípu, ktorý Jonatán vystrelil, Jonatán začal za slúžiacim volať a hovoriť: „Nie je šíp ďalej od teba?“+
38 A Jonatán volal ďalej spoza slúžiaceho: „Ponáhľaj! Konaj rýchlo! Nezastavuj sa!“ A Jonatánov slúžiaci pozbieral šípy a potom prišiel k svojmu pánovi.
39 Slúžiaci, ten nevedel nič; iba Jonatán a Dávid vedeli o tejto veci.
40 Potom dal Jonatán svoje zbrane slúžiacemu, ktorý mu patril, a povedal mu: „Choď, vezmi ich do mesta.“
41 Slúžiaci šiel. A Dávid, ten vstal zneďaleka, od juhu. Potom padol tvárou na zem+ a trikrát sa poklonil; a začali sa bozkávať+ a plakať navzájom jeden nad druhým, kým Dávid [plakal] najviac.+
42 A Jonatán ďalej povedal Dávidovi: „Choď v pokoji,+ lebo sme obaja prisahali+ v Jehovovom mene a povedali: ‚Kiež sám Jehova dokáže, že je medzi mnou a tebou a medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom na neurčitý čas.‘“+
Dávid teda vstal a odišiel, a Jonatán prišiel do mesta.
