1. Samuelova 21:1–15
21 Neskôr prišiel Dávid do Nóbu+ ku kňazovi Achimelechovi; a Achimelech+ sa pri stretnutí s Dávidom rozochvel a potom mu povedal: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“+
2 Na to povedal Dávid kňazovi Achimelechovi: „Sám kráľ mi prikázal v jednej veci+ a ďalej mi povedal: ‚Nech sa vôbec nikto nič nedozvie o veci, v ktorej ťa posielam a o ktorej som ti dal príkaz.‘ A dal som si schôdzku s mladými mužmi na takom a takom mieste.
3 A teraz, ak máš k dispozícii päť bochníkov chleba, len mi ich daj do ruky, alebo čokoľvek sa nájde.“+
4 Ale kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: „Nemám poruke žiaden obyčajný chlieb, ale je tu svätý chlieb;+ pokiaľ sa tí mladí muži aspoň zdržiavali žien.“+
5 Dávid teda odpovedal kňazovi a riekol mu: „Ale ženy zostali od nás vzdialené rovnako ako predtým, keď som vychádzal,+ a telá mladých mužov zostávajú sväté, hoci poslanie je obyčajné. A o čo viac dnes, keď sa človek stáva svätým vo [svojom] tele?“
6 Na to mu kňaz dal, čo bolo sväté,+ lebo tam nebol žiaden chlieb, iba chlieb vystavenia, ktorý bol odstránený spred Jehovu+, aby tam v deň, keď bol vzatý preč, bol položený čerstvý chlieb.
7 A bol tam v ten deň jeden zo Saulových sluhov, ktorý sa zdržal+ pred Jehovom, a jeho meno bolo Doég+, Edomčan+, predstavený pastierov, ktorí patrili Saulovi.+
8 A Dávid povedal ďalej Achimelechovi: „A nemáš tu nič k dispozícii, kopiju alebo meč? Ja som totiž nevzal do ruky ani svoj vlastný meč, ani svoje zbrane, pretože kráľova vec bola naliehavá.“
9 Kňaz na to povedal: „Meč Filištínca Goliáta,+ ktorého si zrazil v nížine Éla+ – je tu zabalený v plášti, za efodom+. Ak si ho chceš vziať, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iný nie je.“ A Dávid povedal ďalej: „Žiaden nie je ako ten. Daj mi ho.“
10 Potom vstal Dávid a utekal v ten deň ďalej+ pred Saulom a nakoniec prišiel ku gátskemu kráľovi Achišovi.+
11 A Achišovi začali hovoriť jeho sluhovia: „Či nie je tento Dávid kráľom+ krajiny? Či to práve jemu neodpovedali tancami+ a nehovorili:‚Saul zrazil svoje tisíce,a Dávid svoje desaťtisíce‘?“+
12 A Dávid si začal tie slová brať k srdcu a dostal veľký strach+ pred gátskym kráľom Achišom.
13 Zastrel+ teda pred ich očami+ svoj zdravý rozum a začal si v ich ruke počínať nepríčetne a stále čarbal po dverách brány a nechal si po brade stekať sliny.
14 Konečne povedal Achiš svojim sluhom: „Tu vidíte muža, ktorý sa správa pomätene. Prečo ho máte priviesť ku mne?
15 Potrebujem azda pomätených, že ste mi ho priviedli, aby sa u mňa správal pomätene? Či má tento prísť do môjho domu?“
