1. Samuelova 22:1–23
22 Dávid teda odtiaľ odišiel+ a unikol+ do adullamskej+ jaskyne+; a dopočuli sa o tom jeho bratia a celý dom jeho otca a odobrali sa tam dolu k nemu.
2 A všetci muži v tiesni+ a všetci muži, ktorí mali veriteľov,+ a všetci muži zahorknutí v duši+ sa začali k nemu zhromažďovať,+ a stal sa nad nimi veliteľom;+ a [nakoniec] bolo s ním asi štyristo mužov.
3 Neskôr šiel Dávid odtiaľ do Micpy v Moábe a povedal moábskemu kráľovi:+ „Nechaj, prosím, môjho otca a moju matku+ bývať u vás, kým sa nedozviem, čo mi učiní Boh.“
4 Usadil ich teda pred moábskym kráľom, a ďalej bývali uňho po všetky dni, kým bol Dávid na nedostupnom mieste.+
5 Po čase povedal Dávidovi prorok Gád+: „Nebudeš ďalej bývať na nedostupnom mieste. Odíď, a sám prídeš do judskej krajiny.“+ Dávid teda odišiel a prišiel do cháretského lesa.
6 A Saul sa dopočul, že Dávid a muži, ktorí boli s ním, boli objavení, zatiaľ čo Saul sedel v Gibei na výšine pod tamariškou+ s kopijou+ v ruke a [so] všetkými svojimi sluhami rozostavenými naokolo neho.
7 Vtedy Saul povedal svojim sluhom, rozostaveným okolo neho: „Počúvajte, prosím, Benjaminci. Dá vám všetkým Izaiho+ syn tiež polia a vinice?+ Dosadí vás všetkých za veliteľov tisícov+ a veliteľov stoviek?
8 Veď ste sa všetci sprisahali proti mne; a nikto to neodhalí môjmu uchu,+ keď môj vlastný syn uzavrie [zmluvu]+ s Izaiho synom, a nikto mi neprejaví účasť a neodhalí môjmu uchu, že môj vlastný syn pozdvihol môjho sluhu proti mne, aby číhal v zálohe, ako je to v tento deň.“
9 Odpovedal teda Edomčan Doég+, postavený nad Saulovými sluhami, a riekol: „Videl som Izaiho syna prichádzať do Nóbu k Achimelechovi,+ synovi Achitubovmu+.
10 A ten sa kvôli nemu spytoval+ Jehovu; a dal mu potraviny+ a dal mu meč+ Filištínca Goliáta.“
11 Kráľ ihneď poslal, aby povolali kňaza Achimelecha, syna Achitubovho, a celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe+. Všetci teda prišli ku kráľovi.
12 Saul teraz povedal: „Počúvaj, prosím, Achitubov syn!“ Ten na to povedal: „Tu som, môj pane.“
13 Saul mu povedal ďalej: „Prečo ste sa sprisahali proti mne,+ ty a Izaiho syn, tým, že si mu dal chlieb a meč a že sa preňho dopytovalo Boha, aby povstal proti mne ako ten, kto číha v zálohe, ako je to v tento deň?“+
14 Na to odpovedal Achimelech kráľovi a riekol: „A kto je medzi všetkými tvojimi sluhami ako Dávid,+ verný+ a kráľov zať+ a veliteľ nad tvojou telesnou strážou a ctený v tvojom dome?+
15 Začal som sa preňho dopytovať Boha dnes?+ To je z mojej strany nemysliteľné! Nech kráľ nič nekladie proti svojmu sluhovi [a] proti celému domu môjho otca, lebo tvoj sluha v tom všetkom nevedel nič malé ani veľké.“+
16 Ale kráľ povedal: „Určite zomrieš,+ Achimelech, ty s celým domom svojho otca.“+
17 Nato povedal kráľ bežcom+ rozostaveným dookola neho: „Obráťte sa a usmrťte Jehovových kňazov, lebo ich ruka je tiež s Dávidom, a pretože vedeli, že je utečenec, a neodhalili to môjmu uchu!“+ A kráľovi sluhovia nechceli vystrieť ruku, aby napadli Jehovových kňazov.+
18 Nakoniec povedal kráľ Doégovi:+ „Obráť sa ty a napadni kňazov!“ Edomčan+ Doég sa okamžite obrátil a sám napadol kňazov a usmrtil v ten deň osemdesiatpäť mužov,+ ktorí nosili ľanový efod+.
19 Aj kňazské mesto Nób+ udrel ostrím meča, muža ako aj ženu, dieťa ako aj dojča, a býka a osla a ovcu ostrím meča.
20 Jeden syn Achitubovho syna Achimelecha, ktorého meno bolo Abiatár+, však unikol a utiekol, aby nasledoval Dávida.
21 Potom Abiatár povedal Dávidovi: „Saul zabil Jehovových kňazov.“
22 Na to povedal Dávid Abiatárovi: „Dobre som vedel v ten deň,+ lebo tam bol Edomčan Doég, že [to] Saulovi celkom istotne povie.+ Osobne som ukrivdil každej duši z domu tvojho otca.
23 Len bývaj pri mne. Neboj sa, lebo ktokoľvek hľadá moju dušu, hľadá tvoju dušu; veď potrebuješ ochranu pri mne.“+
