1. Samuelova 24:1–22

24  A sotva sa Saul vrátil od prenasledovania Filištíncov,+ stalo sa, že prišli k nemu so správou a hovorili: „Hľa, Dávid je v pustatine En-gedi.“+  A Saul potom vzal tritisíc vyberaných mužov+ z celého Izraela a šiel Dávida a jeho mužov hľadať+ na holé skaly horských kôz+.  Nakoniec prišiel ku kamenným ovčincom pozdĺž cesty, kde bola jaskyňa. Saul teda vošiel, aby vykonal potrebu,+ zatiaľ čo Dávid a jeho muži sedeli v najzadnejších častiach jaskyne+.  A Dávidovi začali jeho muži hovoriť: „Tu je deň, keď ti Jehova hovorí: ‚Hľa, vydávam ti tvojho nepriateľa do ruky,+ a urobíš mu, ako sa to vidí dobré v tvojich očiach.‘“+ Dávid teda vstal a ticho odrezal suknicu plášťa bez rukávov, ktorý patril Saulovi.  Ale potom sa stalo, že Dávida bilo jeho srdce+ za to, že odrezal suknicu [plášťa bez rukávov], ktorý patril Saulovi.  Povedal teda svojim mužom: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja urobil tú vec svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému+, že by som vystrel proti nemu ruku; veď je Jehovov pomazaný.“+  Dávid teda s týmito slovami rozohnal svojich mužov a nedovolil im, aby povstali proti Saulovi.+ Saul, ten sa z jaskyne zodvihol a šiel ďalej.  Dávid potom vstal a vyšiel z jaskyne, zavolal za Saulom a povedal: „Môj pane+, kráľu!“ A tak sa Saul obzrel, a Dávid sa hlboko poklonil tvárou k zemi+ a vrhol sa na zem.  A Dávid ďalej povedal Saulovi: „Prečo počúvaš ľudské slová,+ ktoré hovoria: ‚Hľa, Dávid sa ti snaží ublížiť‘? 10  Hľa, v tento deň videli tvoje oči, ako mi ťa dnes v jaskyni Jehova vydal do ruky; a niekto povedal, aby si bol zabitý,+ ale ľutoval som ťa a povedal: ‚Nevystriem ruku proti svojmu pánovi, lebo je Jehovov pomazaný+.‘ 11  A môj otče,+ viď, áno, viď suknicu svojho plášťa bez rukávov v mojej ruke, lebo keď som ti odrezal suknicu plášťa bez rukávov, nezabil som ťa. Poznaj a viď, že v mojej ruke nie je žiadne zlo+ ani vzbura, a nezhrešil som proti tebe, zatiaľ čo číhaš na moju dušu, aby si ju odňal.+ 12  Kiež Jehova súdi medzi mnou a tebou;+ a Jehova sa ti za mňa pomstí+, ale moja ruka na teba nedopadne.+ 13  Ako hovorí starodávne príslovie: ‚Od zlých vychádza zlo‘,+ ale moja ruka na teba nedopadne. 14  Za kým to vyšiel kráľ Izraela? Za kým sa ženieš? Za mŕtvym psom?+ Za obyčajnou blchou?+ 15  A Jehova sa stane sudcom a bude súdiť medzi mnou a tebou, a uvidí a bude viesť právny spor za mňa+ a posúdi ma [tak, že ma oslobodí] z tvojej ruky.“ 16  A stalo sa, že v okamihu, keď dohovoril Dávid tieto slová Saulovi, Saul povedal: „Je to tvoj hlas, môj syn Dávid?“+ A Saul pozdvihol svoj hlas a rozplakal sa.+ 17  A ďalej povedal Dávidovi: „Si spravodlivejší ako ja,+ lebo ty si mi preukázal dobro,+ a ja som ti preukázal zlo. 18  A ty – ty si mi dnes povedal, čo dobré si mi urobil v tom, že Jehova ma vydal do tvojej ruky,+ a nezabil si ma. 19  A keď muž nájde svojho nepriateľa, pošle ho preč dobrou cestou?+ Tak ťa Jehova sám odmení dobrým+ za to, že si mi to dnes urobil. 20  A teraz, hľa, dobre viem, že celkom istotne budeš vládnuť ako kráľ+ a že v tvojej ruke kráľovstvo Izraela určite potrvá. 21  A tak prisahaj mi teraz na Jehovu,+ že po mne neodrežeš moje semeno a že nevyhladíš moje meno z domu môjho otca.“+ 22  Dávid teda Saulovi prisahal. Potom šiel Saul k sebe domov.+ Dávid a jeho muži, tí vystúpili na ťažko prístupné miesto.+

Poznámky pod čiarou