1. Samuelova 25:1–44
25 Časom Samuel+ zomrel; a celý Izrael sa zišiel a oplakávali+ ho a pochovali ho pri jeho dome v Ráme.+ Potom Dávid vstal a zostúpil do pustatiny Páran+.
2 V Maóne+ bol istý muž a mal svoju prácu v Karmeli+. A ten muž bol veľmi veľký a mal tritisíc oviec a tisíc kôz; a začal [sa zaoberať] strihaním+ svojich oviec v Karmeli.
3 A ten muž sa volal Nábal+ a jeho manželka sa volala Abigail.+ A manželka bola veľmi rozvážna+ a krásnej postavy, ale manžel bol drsný a zlý v svojich spôsoboch;+ a bol Kálebovec+.
4 A Dávid sa v pustatine dopočul, že Nábal strihá+ ovce.
5 Dávid teda poslal desať mladých mužov, a Dávid povedal mladým mužom: „Vyjdite do Karmela a prídete k Nábalovi a mojím menom sa ho spýtate, ako sa mu darí.+
6 A poviete môjmu bratovi toto: ‚Kiež sa máš dobre+ a aj tvoja domácnosť [nech] sa má dobre a všetko, čo máš, [nech] sa má dobre.
7 A počul som teraz, že máš strihačov. A pastieri, ktorí ti patria, boli tiež s nami.+ Neobťažovali sme ich,+ a po všetky dni, čo boli v Karmeli, nechýbalo nič, [čo bolo] ich.
8 Spýtaj sa svojich mladých mužov, a povedia ti, aby moji mladí muži našli priazeň v tvojich očiach, lebo sme prišli v dobrom dni. Len, prosím, daj svojim sluhom a svojmu synovi Dávidovi, čokoľvek by tvoja ruka našla.‘“+
9 Dávidovi mladí muži teda prišli a v Dávidovom mene hovorili Nábalovi v súlade so všetkými týmito slovami a potom čakali.
10 Nábal na to Dávidovým sluhom odpovedal a riekol: „Kto je Dávid,+ a kto Izaiho syn? Dnes sluhov, čo utekajú každý od svojho pána, pribudlo.+
11 A musím vziať svoj chlieb+ a svoju vodu a svoje mäso zo zabíjačky, čo som zabil pre svojich strihačov, a dať to mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?“+
12 Dávidovi mladí muži sa preto obrátili na svojej ceste a šli späť a prišli a podali mu správu v súlade so všetkými týmito slovami.
13 Dávid okamžite povedal svojim mužom: „Každý sa opášte svojím mečom!“+ Každý sa teda opásal svojím mečom a Dávid sa tiež opásal svojím mečom; a vydali sa hore za Dávidom, asi štyristo mužov, kým dvesto sedelo pri batožine.+
14 Jeden z mladých mužov zatiaľ podal správu Nábalovej manželke Abigail a povedal: „Hľa, Dávid poslal poslov z pustatiny, aby popriali dobré nášmu pánovi, ale ten sa osopil+ na nich.
15 A tí muži boli k nám veľmi dobrí a neobťažovali nás a nechýbala nám jediná vec po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na poli.+
16 Ukázali sa ako múr+ okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme boli s nimi a pásli stádo drobného dobytka.
17 A teraz poznaj a viď, čo urobíš, lebo je rozhodnuté o nešťastí proti nášmu pánovi a proti celému jeho domu,+ pretože je priveľký naničhodník+, aby sa s ním mohlo hovoriť.“
18 Abigail+ hneď rýchlo vzala dvesto chlebov a dva veľké krčahy vína+ a päť upravených oviec+ a päť seí praženého+ obilia a sto koláčov hrozienok+ a dvesto koláčov lisovaných fíg+ a naložila ich na osly.
19 Potom povedala svojim mladým mužom: „Choďte predo mnou.+ Hľa, ja pôjdem za vami.“ Svojmu manželovi Nábalovi však nepovedala nič.
20 A kým išla na oslovi+ a tajne schádzala z vrchu, tu sa stalo, že jej v ústrety zostupoval Dávid a jeho muži. Tak sa stretla s nimi.
21 A Dávid povedal: „Bolo to len na sklamanie, že som v pustatine strážil všetko, čo patrí tomu človeku, a nechýbala ani jediná vec zo všetkého, čo mu patrí,+ a napriek tomu sa mi odpláca zlým za dobré.+
22 Kiež tak urobí Boh Dávidovým nepriateľom a kiež tak k tomu pridá,+ ak zo všetkých, ktorí sú jeho, zanechám do rána kohokoľvek,+ kto močí na stenu.“+
23 Keď Abigail zbadala Dávida, ihneď rýchlo zosadla z osla a padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa+ k zemi.
24 Potom mu padla k nohám+ a povedala: „Na mne, pane, nech je to previnenie;+ a dovoľ, prosím, svojej otrokyni, aby ti prehovorila do uší,+ a počuj slová svojej otrokyne.
25 Prosím, nech môj pán nezameriava svoje srdce na toho naničhodného+ muža Nábala, lebo aké je jeho meno, taký je on. Nábal je jeho meno, a nerozumnosť je uňho.+ Ja, tvoja otrokyňa, ja som nevidela mladých mužov môjho pána, ktorých si poslal.
26 A teraz, môj pane, akože žije+ Jehova a akože žije tvoja duša,+ Jehova ťa zadržal,+ aby si sa neprevinil krvou+ a aby si si nezaobstaral záchranu vlastnou rukou.+ A teraz nech sa tvoji nepriatelia a tí, čo hľadajú uškodiť môjmu pánovi, stanú ako Nábal.+
27 A teraz tento dar požehnania+, ktorý priniesla tvoja slúžka môjmu pánovi, ten bude daný mladým mužom, ktorí chodia v šľapajach môjho pána.+
28 Prepáč, prosím, priestupok svojej otrokyne,+ lebo Jehova celkom istotne urobí pre môjho pána trvalý dom,+ lebo môj pán bojuje Jehovove vojny;+ a zlé sa pri tebe nenájde po [všetky] tvoje dni.+
29 Keď povstane človek prenasledovať ťa a hľadať tvoju dušu, ukáže sa, že duša môjho pána bude skrytá v mešci života+ u Jehovu, tvojho Boha;+ ale dušu tvojich nepriateľov, tú vrhne ako z jamky praku.+
30 A pretože Jehova urobí môjmu pánovi to dobré kvôli tebe, podľa všetkého, čo hovoril, stane sa, že ťa istotne poverí ako vodcu nad Izraelom.+
31 A nech sa ti toto nestane príčinou zapotácania alebo kameňom potknutia pre srdce môjho pána, jednak tým, že by si bez príčiny prelial krv,+ tak aj tým, že by [ruka] môjho pána [sama] mu spôsobila jeho záchranu.+ A Jehova istotne urobí dobre môjmu pánovi, a spomenieš+ si na svoju otrokyňu.“
32 Na to povedal Dávid Abigail: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela,+ ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety!
33 A buď požehnaná tvoja rozumnosť+ a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou+ a aby som si nespôsobil záchranu vlastnou rukou.+
34 A na druhej strane, akože žije Jehova, Boh Izraela, ktorý ma zdržal, aby som ti neuškodil,+ keby si sa nebola ponáhľala, aby si mi prišla v ústrety,+ istotne by Nábalovi nezostal do svitania nikto močiaci na stenu.“+
35 S tým prijal Dávid z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: „Vyjdi v pokoji+ do svojho domu. Hľa, vypočul som tvoj hlas, aby som mal ohľad na tvoju osobu.“+
36 Neskôr vošla Abigail k Nábalovi, a ten [práve] robil vo svojom dome hostinu ako hostinu kráľa;+ a Nábalovo srdce sa v jeho vnútri cítilo dobre, a bol taký opitý+, ako len mohol byť; a až do svitania mu nepovedala nič malé ani nič veľké.
37 A ráno, keď vyšlo z Nábala víno, stalo sa, že mu to manželka povedala. A jeho srdce+ zmŕtvelo v ňom a on akoby skamenel.
38 Nato uplynulo asi desať dní a potom Jehova udrel+ Nábala, takže zomrel.
39 A Dávid sa dopočul, že Nábal zomrel, a tak povedal: „Buď požehnaný Jehova, ktorý viedol právny spor+ mojej pohany+ [a oslobodil ma] z Nábalovej ruky a zdržal svojho sluhu od zlého,+ a Nábalovo zlo obrátil Jehova na jeho vlastnú hlavu!“+ A Dávid poslal a ponúkol Abigail, že si ju vezme za manželku.+
40 Teda prišli Dávidovi sluhovia k Abigail v Karmeli a hovorili jej a povedali: „Poslal nás k tebe Dávid, aby si ťa vzal za manželku.“
41 Hneď vstala a poklonila sa tvárou k zemi+ a povedala: „Tu je tvoja otrokyňa ako slúžka, aby umývala nohy+ sluhov môjho pána.“+
42 Potom sa Abigail+ poponáhľala a vstala a odišla+ na oslovi s piatimi svojimi slúžkami, ktoré kráčali za ňou; a sprevádzala Dávidových poslov a potom sa stala jeho manželkou.
43 Dávid si tiež vzal Achinoám+ z Jezreela+; a tie ženy sa obe stali jeho manželkami.+
44 Saul, ten dal svoju dcéru Míchal+, Dávidovu manželku, Lajišovmu synovi Paltimu+, ktorý bol z Gallimu+.
