2. Korinťanom 12:1–21
12 Musím sa chváliť. A nie je to užitočné, ale prejdem k nadprirodzeným videniam+ a zjaveniam Pánovým.
2 Poznám človeka v spojení s Kristom, ktorý pred štrnástimi rokmi – či v tele, neviem, alebo mimo tela, neviem, Boh vie – bol ako taký vytrhnutý+ do tretieho neba.
3 Áno, poznám takého človeka – či v tele, alebo oddelene od tela,+ neviem, Boh vie –
4 že bol vytrhnutý do raja+ a počul nevysloviteľné slová, o ktorých nie je zákonné človeku hovoriť.
5 Takým človekom sa budem chváliť, ale nebudem sa chváliť sám sebou, okrem [svojimi] slabosťami.+
6 Totiž ak sa budem chcieť niekedy chváliť,+ nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdržiavam sa toho, aby nikto nepridal k mojim zásluhám viac, ako vidí, že som, alebo čo odo mňa počuje,
7 a to pre množstvo zjavení.
Preto aby som sa necítil nadmerne vyvýšený,+ bol mi daný osteň do tela,+ Satanov anjel, aby ma stále fackoval, a tak aby som sa nadmerne nevyvyšoval.
8 Preto som trikrát+ úpenlivo prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil;
9 a predsa mi povedal: „Moja nezaslúžená láskavosť je dostatočná+ pre teba; lebo [moja] moc sa zdokonaľuje v slabosti.“+ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami,+ aby zostala Kristova moc nado mnou ako stan.
10 Preto mám záľubu v slabostiach, v urážkach, v prípadoch núdze, v prenasledovaniach a v ťažkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som mocný.+
11 Stal som sa nerozumným. Vy ste ma k tomu donútili,+ lebo ste ma mali odporúčať. Nezaostávam totiž ani v jedinej veci za [vašimi] najznamenitejšími+ apoštolmi, aj keď nie som nič.+
12 Veď znamenia apoštola+ sa udiali medzi vami so všetkou vytrvalosťou+ a znameniami a predzvesťami a mocnými skutkami+.
13 Lebo v akom ohľade ste sa stali menšími ako ostatné zbory okrem toho, že som sa vám ja nestal bremenom?+ Odpustite mi láskavo túto krivdu.
14 Hľa, toto je tretíkrát,+ čo som pripravený prísť k vám, a predsa sa nestanem bremenom. Nehľadám totiž vaše vlastníctvo,+ ale vás; lebo deti+ nemajú zhromažďovať pre [svojich] rodičov, ale rodičia pre [svoje] deti.+
15 Ja sám sa najradšej vydám a budem úplne vydaný pre vaše duše.+ Ak vás tým hojnejšie milujem, mám byť menej milovaný?
16 Ale nech je to akokoľvek, neuvalil som na vás bremeno.+ Predsa však hovoríte, že som bol „ľstivý“ a že som vás chytil „úskočnosťou“.+
17 Pokiaľ ide o kohokoľvek z tých, ktorých som k vám poslal, či som azda od vás prijal výhodu prostredníctvom neho?
18 Naliehal som na Títa a poslal som s ním brata. Či azda Títus od vás nejako prijal výhodu?+ Či sme nechodili v tom istom duchu+ a v tých istých šľapajach?
19 Myslíte si po celý ten čas, že sa pred vami obhajujeme? Je to Boh, pred ktorým hovoríme v spojitosti s Kristom. Milovaní, ale všetko je na vaše budovanie.+
20 Lebo sa nejako obávam, že keď prídem,+ nenájdem vás tak, ako by som si želal, a že nebudem pre vás taký, ako by ste si želali, ale miesto toho bude azda spor, žiarlivosť,+ prípady hnevu, sváry, ohovárania, šeptanie, prípady nadutosti, neporiadky.+
21 Možno keď prídem znovu, môj Boh by ma mohol ponížiť medzi vami a mohol by som smútiť nad mnohými z tých, ktorí predtým hrešili,+ ale sa nekajali zo svojej nečistoty a smilstva+ a voľného správania,+ ktorého sa dopustili.
