2. Korinťanom 2:1–17
2 Sám som sa totiž rozhodol, že k vám neprídem znova v zármutku.+
2 Lebo ak vás zarmútim,+ kto ma poteší, ak nie ten, koho som zarmútil?
3 A tak som vám napísal toto, aby som sa nezarmútil pre tých,+ z ktorých by som sa mal radovať,+ keď prídem, pretože vám všetkým dôverujem+, že moja radosť je [radosťou] vás všetkých.
4 Totiž písal som vám z mnohého súženia a úzkosti srdca, s mnohými slzami+, ale nie preto, aby ste boli zarmútení,+ ale aby ste poznali lásku, ktorú mám hlavne k vám.
5 Ak niekto spôsobil zármutok,+ nezarmútil mňa, ale do istej miery nás všetkých – aby som nebol príliš drsný v tom, čo hovorím.
6 Toto pokáranie+ dané od väčšiny je dostatočné pre takého človeka,
7 aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili+ a potešili [ho], aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom.+
8 Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku+.
9 Lebo píšem aj preto, aby som zistil dôkaz o vás, či ste vo všetkom poslušní.+
10 Keď niekomu niečo láskavo odpustíte, urobím tak aj ja.+ Veď čokoľvek som láskavo odpustil, ak som láskavo niečo odpustil, bolo to kvôli vám pred Kristom,
11 aby sme neboli oklamaní Satanom,+ lebo nie sme v nevedomosti o jeho zámeroch.+
12 Keď som teraz prišiel do Troady+, aby som oznamoval dobré posolstvo o Kristovi, a boli mi otvorené dvere v Pánovi,+
13 neuľavilo sa mi na duchu, pretože som nenašiel svojho brata Títa+, ale rozlúčil som sa s nimi a odišiel som do Macedónie+.
14 Ale vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie+ vo víťaznom sprievode spolu+ s Kristom a prostredníctvom nás dáva vnímať vôňu poznania o ňom na každom mieste!+
15 Bohu sme príjemnou Kristovou vôňou+ medzi tými, ktorí sú zachraňovaní, a medzi tými, ktorí hynú.+
16 Tým druhým vôňou, ktorá vychádza zo smrti do smrti,+ tým prvým vôňou, ktorá vychádza zo života do života. A kto je na to dostatočne spôsobilý?+
17 [My;] lebo nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom+ ako mnohí,+ ale hovoríme v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha, pod Božím dohľadom spolu s Kristom.+
