2. Kráľov 3:1–27
3 Achabov syn Jehorám+, ten sa stal kráľom nad Izraelom v osemnástom roku judského kráľa Jehošafata a ďalej vládol dvanásť rokov.
2 A naďalej robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach,+ lenže nie ako jeho otec+ alebo ako jeho matka, ale odstránil Baalov posvätný stĺp+, ktorý urobil jeho otec.+
3 Ibaže sa pridŕžal hriechov Jeroboáma+, Nebatovho syna, ktorými spôsobil, že Izrael hrešil.+ Nevzdialil sa od nich.
4 Moábsky kráľ Méša+, ten sa stal chovateľom oviec a zaplatil izraelskému kráľovi stotisíc jahniat a stotisíc neostrihaných baranov.
5 A hneď ako zomrel Achab,+ stalo sa, že sa moábsky kráľ začal búriť+ proti izraelskému kráľovi.
6 Kráľ Jehorám teda vyšiel toho dňa zo Samárie a povolal+ celý Izrael.
7 Šiel ďalej a teraz poslal k judskému kráľovi Jehošafatovi a povedal: „Vzbúril sa proti mne moábsky kráľ. Pôjdeš so mnou bojovať do Moábu?“ Povedal na to: „Pôjdem.+ Som taký ako ty; môj ľud je taký ako tvoj ľud;+ moje kone sú také ako tvoje kone.“
8 A ďalej povedal: „Po ktorej ceste máme vlastne vytiahnuť?“ Povedal teda: „Po ceste edomskej+ pustatiny.“
9 A izraelský kráľ a judský kráľ a edomský+ kráľ šli a išli cestou okolo, sedem dní, a pre tábor a pre domáce zvieratá, ktoré nasledovali ich kroky, tam nebolo vody.
10 Nakoniec povedal izraelský kráľ: „Aké nešťastné [je], že Jehova povolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moába!“+
11 A tak Jehošafat povedal:+ „Nie je tu Jehovov prorok?+ Dopytujme sa teda Jehovu skrze neho.“+ Jeden zo sluhov izraelského kráľa teda odpovedal a riekol: „Je tu Elizeus+, syn Šafata, ktorý lial vodu na Eliášove ruky.“+
12 Jehošafat potom povedal: „Jehovovo slovo je u neho.“ Izraelský kráľ a Jehošafat a edomský kráľ teda zišli k nemu.
13 A Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo mám s tebou?+ Choď k prorokom+ svojho otca a k prorokom svojej matky.“ Ale izraelský kráľ mu povedal: „Nie, veď Jehova povolal týchto troch kráľov, aby ich vydal Moábovi do ruky.“+
14 A tak Elizeus povedal: „Akože žije Jehova vojsk,+ pred ktorým stojím, keby nebolo toho, že beriem ohľad na tvár judského kráľa Jehošafata,+ nepozrel by som na teba, ani by som ťa nevidel.+
15 A teraz mi, muži, priveďte hráča na strunový nástroj.“+ A keď hráč zahral na strunový nástroj, stalo sa, že na ňom spočinula Jehovova ruka+.
16 A ďalej povedal: „Toto povedal Jehova: ‚Nech sa v tomto údolí bystriny narobí plno priekop+;
17 lebo toto povedal Jehova: „Neuvidíte vietor a neuvidíte lejak; napriek tomu sa toto údolie bystriny naplní vodou+ a určite [z neho] budete piť,+ vy a vaše hospodárske zvieratá a vaše domáce zvieratá.“‘
18 A to bude naozaj maličkosť v Jehovových očiach+ a istotne vám vydá Moába do ruky.+
19 A zrazíte každé opevnené mesto+ a každé vybrané mesto a máte zoťať každý dobrý+ strom+ a všetky vodné žriedla máte upchať a každý dobrý kus pôdy máte zohaviť kamením.“
20 A stalo sa ráno+, v čase, keď vystupuje obilná obeť,+ že – hľa, smerom od Edomu prichádzala voda a krajina sa naplnila tou vodou.
21 Všetci Moábčania, tí počuli, že králi vyšli bojovať proti nim. Zvolali teda [mužov] zo všetkých, ktorí sa opásavali+ opaskom, a vyššie, a postavili sa na hranici.
22 Keď vstali zavčas rána, slnko žiarilo na vodu, takže Moábčania videli z náprotivnej strany vodu červenú ako krv.
23 A začali hovoriť: „To je krv! Králi sa bezosporu chopili meča a pozrážali sa navzájom. Tak teraz za korisťou,+ Moáb!“
24 Keď prišli do izraelského tábora, Izraelčania+ okamžite vstali a začali Moábčanov zrážať, takže sa dali pred nimi na útek.+ Prišli teda do Moábu, a ako prichádzali, zrážali Moábčanov.
25 A strhávali mestá,+ a čo sa týka každého dobrého kusa zeme, každý hodil svoj kameň a naplnili ho; a každé vodné žriedlo upchávali+ a každý dobrý strom stínali,+ až nechali v Kircharesete+ iba kamene; a strelci z praku ho začali obchádzať a zrážať.
26 Keď moábsky kráľ videl, že sa boj ukázal preňho príliš silný, ihneď vzal so sebou sedemsto mužov tasiacich meč, aby sa prebili k edomskému+ kráľovi; ale neboli schopní.
27 Nakoniec vzal kráľ svojho prvorodeného syna, ktorý mal panovať namiesto neho, a obetoval+ ho ako zápalnú obeť na múre. A nastalo veľké rozhorčenie proti Izraelu, takže od neho odtiahli a vrátili sa do svojej krajiny.
