2. Kráľov 5:1–27
5 A istý Naaman+, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, sa stal pred svojím pánom veľkým mužom a bol vo vážnosti, lebo jeho prostredníctvom dal Jehova záchranu Sýrii;+ a ten muž bol udatným, mocným mužom, hoci bol postihnutý malomocenstvom.
2 A Sýrčania, tí vyšli ako záškodnícke tlupy+ a zajali z izraelskej krajiny dievčatko,+ a dostalo sa pred Naamanovu manželku.
3 Časom povedala+ svojej panej: „Keby len bol môj pán pred prorokom+, ktorý je v Samárii! Vtedy by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“+
4 Potom niekto prišiel a oznámil svojmu pánovi a povedal: „Tak a tak hovorilo+ to dievča, ktoré je z izraelskej krajiny.“
5 Sýrsky kráľ potom povedal: „Vyjdi! Poď, nech pošlem izraelskému kráľovi list.“ Šiel teda a vzal do ruky+ desať talentov striebra a šesťtisíc kúskov zlata+ a desať odevov na preoblečenie+.
6 A priniesol izraelskému kráľovi list+, ktorý hovoril: „A teraz, v tom istom čase, ako ti príde tento list, posielam k tebe svojho sluhu Naamana, aby si ho uzdravil z jeho malomocenstva.“
7 A keď izraelský kráľ prečítal list, stalo sa, že si okamžite roztrhol+ odevy a povedal: „Som azda Boh,+ aby som usmrcoval a zachovával nažive?+ Veď tá osoba posiela ku mne, aby som uzdravil nejakého muža z jeho malomocenstva; len si všimnite, prosím, a hľaďte, ako vyhľadáva so mnou spor.“+
8 A len čo Elizeus, muž [pravého] Boha počul, že izraelský kráľ roztrhol svoje odevy,+ stalo sa, že ihneď poslal ku kráľovi a povedal: „Prečo si si roztrhal odevy? Prosím, nech príde ku mne, aby spoznal, že v Izraeli je prorok.“+
9 Naaman teda prišiel so svojimi koňmi a so svojimi bojovými dvojkolesovými vozmi a postavil sa pri vchode [do] Elizeovho domu.
10 Elizeus však poslal k nemu posla a povedal: „Choď, sedem ráz+ sa vykúpeš+ v Jordáne, aby sa ti vrátilo tvoje telo;+ a buď čistý.“
11 A tak sa Naaman rozhorčil+ a začal odchádzať a hovoriť: „Hľa, hovoril som [si]:+ ‚Vyjde až ku mne a istotne sa postaví a bude vzývať meno Jehovu, svojho Boha, a nad tým miestom pohybovať rukou sem a tam a skutočne dá malomocnému uzdravenie.‘
12 Či nie sú damašské+ rieky Abanah a Parpar lepšie ako všetky izraelské vody+? Nemôžem sa vykúpať v nich a istotne byť čistý?“+ S tým sa obrátil a v zúrivom hneve odchádzal.+
13 Tu sa priblížili jeho sluhovia a hovorili mu a povedali: „Môj otče+, keby to bolo bývalo niečo veľké, čo ti ten prorok hovoril, neurobil by si to? O čo skôr teda, keď ti povedal: ‚Vykúp sa a buď čistý‘?“
14 A tak zišiel a ponáral sa do Jordána sedem ráz, podľa slova muža [pravého] Boha,+ po čom sa mu vrátilo telo podobné telu malého chlapca+ a stal sa čistým.+
15 Potom šiel späť k mužovi [pravého] Boha,+ on s celým svojím táborom, a prišiel a postavil sa pred ním a povedal: „Hľa, teraz istotne viem, že nikde na zemi nie je Boh, iba v Izraeli.+ A teraz, prosím, prijmi od svojho sluhu dar požehnania+.“
16 Avšak on povedal: „Akože žije Jehova,+ pred ktorým ja stojím, neprijmem ho.“+ A začal naňho naliehať, aby ho prijal, ale on vytrvalo odmietal.
17 Nakoniec povedal Naaman: „Ak nie, nech sa dá, prosím, tvojmu sluhovi trochu pôdy+, náklad páru mulíc, lebo tvoj sluha už nebude dávať zápalný obetný dar ani obeť žiadnym iným bohom, iba Jehovovi.+
18 Len v tejto veci kiež Jehova odpustí tvojmu sluhovi: Keď môj pán vchádza do domu Rimmona+, aby sa tam klaňal, a opiera+ sa o moju ruku a ja sa musím skláňať+ v Rimmonovom dome, keď sa skloním v Rimmonovom dome, kiež, prosím, Jehova odpustí v tomto tvojmu sluhovi.“+
19 A tak mu povedal: „Choď v pokoji.“+ Odišiel teda od neho na dlhý kus cesty.
20 Vtedy Geházi+, slúžiaci Elizea, muža [pravého] Boha+, povedal: „Hľa, môj pán toho Sýrčana Naamana+ ušetril, lebo z jeho ruky neprijal, čo priniesol. Akože žije Jehova,+ ja pobežím za ním a niečo od neho vezmem.“+
21 A Geházi sa hnal za Naamanom. Keď Naaman videl, že za ním niekto beží, ihneď zostúpil zo svojho dvojkolesového voza a šiel mu v ústrety a potom povedal: „Je všetko dobre?“+
22 Na to riekol: „Všetko je dobre. Poslal+ ma môj pán+ a povedal: ‚Hľa, práve ku mne prišli z Efraimovho hornatého kraja dvaja mladí muži zo synov prorokov.+ Daj im, prosím, talent striebra a dva odevy na preoblečenie.‘“+
23 Naaman na to povedal: „Len si vezmi dva talenty.“ A stále naňho naliehal+ a nakoniec zviazal dva talenty striebra do dvoch vreciek, s dvoma odevmi na preoblečenie, a dal ich dvom svojim slúžiacim, aby ich niesli pred ním.
24 Keď prišiel do Ofela, okamžite im ich vzal z ruky a uložil ich v dome+ a mužov poslal preč. A tak odišli.
25 A sám vošiel a potom sa postavil pri svojom pánovi.+ Tu mu povedal Elizeus: „Odkiaľ [ideš], Geházi?“ Povedal však: „Tvoj sluha vôbec nikam nešiel.“+
26 Na to mu povedal: „Či [tam] nešlo aj moje srdce, keď sa ten muž obrátil, [aby zostúpil] zo svojho dvojkolesového voza tebe v ústrety? Je čas prijímať striebro alebo prijímať odevy alebo olivové háje alebo vinice alebo ovce alebo dobytok alebo sluhov alebo slúžky?+
27 A tak Naamanovo malomocenstvo+ sa bude pridŕžať teba a tvojho potomstva na neurčitý čas.“+ Okamžite vyšiel spred neho malomocný, biely ako sneh.+
