2. Kráľov 6:1–33
6 A synovia+ prorokov začali hovoriť Elizeovi: „Pozri, miesto+, kde bývame pred tebou, je pre nás priveľmi stiesnené+.
2 Poďme, prosím, až k Jordánu, a každý vezme odtiaľ brvno a urobíme si+ tam miesto na bývanie.“ Povedal teda: „Choďte.“
3 A istý [muž] riekol ďalej: „Poď, prosím, a choď so svojimi sluhami.“ A tak povedal: „Ja sám pôjdem.“
4 Šiel teda s nimi a nakoniec prišli k Jordánu a začali stínať stromy.+
5 A stalo sa, že istý [muž] stínal brvno a hlava sekery+ spadla do vody. A kričal a hovoril: „Beda, môj pane,+ veď bola požičaná+!“
6 Muž [pravého] Boha na to povedal: „Kam spadla?“ Ukázal mu teda miesto. Okamžite odsekol kus dreva a hodil ho tam a nechal hlavu sekery vyplávať.+
7 Teraz povedal: „Vyzdvihni si ju.“ Hneď vystrel ruku a vzal ju.
8 A sýrsky+ kráľ, ten sa zaplietol do vojny s Izraelom. Poradil sa teda so svojimi sluhami+ a povedal: „Na tom a tom mieste sa so mnou utáborte.“+
9 Potom muž [pravého] Boha+ poslal k izraelskému kráľovi a povedal: „Vystríhaj sa, aby si okolo toho miesta nechodil,+ lebo tam zostupujú Sýrčania.“+
10 Izraelský kráľ teda poslal na miesto, o ktorom mu povedal muž [pravého] Boha.+ A varoval+ ho, a zdŕžal sa odtiaľ bokom, nie [iba] raz alebo dva razy.
11 Srdce sýrskeho kráľa sa teda nad tou vecou zúrivo rozhnevalo,+ takže zavolal svojich sluhov a povedal im: „Nepoviete mi, kto z tých, čo k nám patria, je za izraelského kráľa?“+
12 Jeden z jeho sluhov vtedy povedal: „Žiaden, môj pán, kráľ, ale to Elizeus+, prorok, ktorý je v Izraeli, hovorí izraelskému kráľovi veci,+ ktoré hovoríš v svojej vnútornej spálni.“+
13 Povedal teda: „Choďte a hľaďte, kde je, aby som poslal a vzal ho.“+ Neskôr mu prišla správa, ktorá hovorila: „Je v Dotáne+.“
14 Okamžite tam poslal kone a bojové dvojkolesové vozy a mohutnú vojenskú silu+; a prišli v noci a obkľúčili mesto.
15 Keď sa služobník+ muža [pravého] Boha zavčasu zodvihol, aby vstal, a vyšiel, hľa, mesto obklopovala vojenská sila s koňmi a bojovými dvojkolesovými vozmi. Jeho slúžiaci mu ihneď povedal: „Beda, môj pane+! Čo budeme robiť?“
16 Ale on povedal: „Neboj sa,+ tých, čo sú s nami, je totiž viac ako tých, čo sú s nimi.“+
17 A Elizeus sa začal modliť+ a hovoriť: „Jehova, otvor mu, prosím, oči,+ aby videl.“ Jehova okamžite otvoril oči slúžiacemu, takže videl, a hľa, hornatý kraj bol plný koní a ohnivých bojových dvojkolesových vozov+ všade okolo Elizea.+
18 Keď začali k nemu zostupovať, Elizeus sa stále modlil k Jehovovi a hovoril: „Prosím, postihni tento národ slepotou.“+ Postihol ho teda slepotou podľa Elizeovho slova.
19 Teraz im Elizeus povedal: „Toto nie je tá cesta a toto nie je to mesto. Nasledujte ma a nech vás zavediem k mužovi, ktorého hľadáte.“ Zaviedol ich však do Samárie+.
20 A len čo prišli do Samárie, stalo sa, že potom Elizeus povedal: „Ó, Jehova, otvor im oči, aby videli.“+ Jehova okamžite otvoril ich oči a uvideli; a hľa, boli uprostred Samárie.
21 Ihneď ako ich uvidel izraelský kráľ, povedal Elizeovi: „Mám [ich] zraziť, mám [ich] zraziť,+ môj otče+?“
22 Povedal však: „Nezrazíš [ich]. Zrazíš tých, ktorých si zajal svojím mečom a svojím lukom?+ Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú+ a idú k svojmu pánovi.“
23 Prestrel im teda veľkú hostinu; a začali jesť a piť, načo ich poslal preč, a šli k svojmu pánovi. A záškodnícke tlupy+ Sýrčanov už ani raz neprišli do izraelskej krajiny.
24 A potom sa stalo, že sýrsky kráľ Ben-hadad zhromaždil celý svoj tábor a vytiahol a obľahol+ Samáriu.
25 Časom nastal v Samárii veľký hlad,+ a hľa, obliehali ich, až mala hlava osla+ cenu osemdesiat kúskov striebra a štvrť kabu holubacieho trusu+ malo cenu piatich kúskov striebra.
26 A keď izraelský kráľ prechádzal po múre, stalo sa, že istá žena zavolala na neho a povedala: „Zachráň, ó, môj pán, kráľ!“+
27 Povedal na to: „Ak ťa nezachráni Jehova, s čím ťa zachránim ja?+ [S niečím] z mlatu, z vínneho lisu alebo z lisu na olej?“
28 A kráľ jej povedal ďalej: „Čo je s tebou?“ Povedala teda: „Táto žena mi povedala: ‚Daj svojho syna, aby sme ho zjedli dnes, a môjho syna zjeme zajtra.‘+
29 Uvarili+ sme teda môjho syna a zjedli ho.+ Potom som jej ďalší deň povedala: ‚Daj svojho syna, aby sme ho zjedli.‘ Ale ona svojho syna skryla.“
30 A keď počul kráľ slová tej ženy, stalo sa, že si okamžite roztrhol+ odevy; a ako prechádzal po múre, ľud uvidel, že hľa, na jeho tele bola vrecovina.
31 A povedal ďalej: „Kiež mi tak urobí Jehova a kiež tak k tomu pridá, ak dnes hlava Elizea, syna Šafatovho, zostane na ňom stáť!“+
32 A Elizeus sedel vo svojom dome a starší muži sedeli s ním,+ keď on poslal od seba jedného muža. Než k nemu mohol vojsť posol, sám povedal starším mužom: „Videli ste, ako ten vrahov+ syn poslal, aby mi odňal hlavu? Dávajte na to pozor: hneď ako posol príde, zavrite dvere a zatlačte ho dvermi späť. Či nie je za ním zvuk+ nôh jeho pána?“
33 Kým s nimi ešte hovoril, tu prichádzal k nemu posol, a [kráľ] povedal: „Hľa, to je nešťastie od Jehovu.+ Prečo by som mal ešte ďalej čakať na Jehovu?“+
