2. Kráľov 7:1–20
7 Elizeus teraz povedal: „Počúvajte Jehovovo slovo.+ Tak povedal Jehova: ‚Zajtra o tomto čase bude stáť v priechode samárskej brány sea jemnej múky šekel a dve sey jačmeňa šekel.‘“+
2 Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral+, teda odpovedal mužovi [pravého] Boha a riekol: „Keby Jehova narobil v nebesiach priepuste,+ mohlo by sa to stať?“+ On na to povedal: „Uvidíš to tu na vlastné oči,+ ale jesť z toho nebudeš.“+
3 A boli tam štyria muži, malomocní, ktorí boli vo vchode brány;+ a začali jeden druhému hovoriť: „Prečo tu sedíme, kým nezomrieme?
4 Keby sme boli povedali: ‚Vstúpme do mesta‘, keď je v meste hlad, tiež by sme tam museli zomrieť.+ A ak tu budeme sedieť, tiež budeme musieť umrieť. Poďme teda a vniknime do tábora Sýrčanov. Ak nás zachovajú nažive, budeme žiť, ale ak nás usmrtia, budeme musieť zomrieť.“+
5 Za večernej tmy sa teda zodvihli, aby vstúpili do tábora Sýrčanov; a prišli až na okraj tábora Sýrčanov, a hľa, nikto tam nebol.
6 A sám Jehova [predtým] spôsobil, že tábor Sýrčanov počul zvuk bojových dvojkolesových vozov,+ zvuk koní, zvuk veľkej vojenskej sily,+ takže si povedali: „Hľa, izraelský kráľ najal proti nám chetitských+ kráľov a egyptských+ kráľov, aby pritiahli proti nám!“
7 Okamžite vstali a vo večernej tme utiekli+ a opustili svoje stany a svoje kone+ a svoje osly – tábor tak, ako bol – a utekali kvôli svojej duši+.
8 Keď tí malomocní prišli až na okraj tábora, vošli potom do jedného stanu a začali jesť a piť a nosiť odtiaľ striebro a zlato a odevy, a odchádzali a odkladali si ich. Potom sa vrátili a vošli do iného stanu a odniesli odtiaľ veci, a odišli a odložili si ich.+
9 Nakoniec začali jeden druhému hovoriť: „To, čo robíme, nie je správne. Tento deň je dňom dobrej správy!+ Ak budeme váhať a skutočne čakať až do ranného svetla, postihne nás vina.+ Poďte teda a vstúpme a podajme správu v kráľovom dome.“
10 Prišli teda a zavolali na strážcov+ mestských brán a podali im správu a povedali: „Vošli sme do tábora Sýrčanov, a hľa, nebol tam nikto, ani zvuk človeka, ale iba uviazané kone a uviazané osly a stany, tak ako sú.“+
11 Strážcovia brán ihneď zavolali a podali správu do vnútra kráľovho domu.
12 Kráľ okamžite za noci vstal a povedal svojim sluhom:+ „Nech vám poviem, čo nám Sýrčania urobili.+ Dobre vedia, že sme hladní;+ a tak vyšli z tábora, aby sa skryli na poli+ a povedali: ‚Vyjdú z mesta a chytíme ich živých a vstúpime do mesta.‘“
13 Jeden z jeho sluhov na to odpovedal a riekol: „Nech, prosím, vezmú päť zo zostávajúcich koní, ktoré zostali v meste.+ Hľa, sú rovnaké ako celý izraelský zástup, ktorý zahynul.+ A pošleme von a uvidíme.“
14 Vzali teda dva dvojkolesové vozy s koňmi a kráľ ich poslal smerom k táboru Sýrčanov a riekol: „Choďte a viďte.“
15 A tak ich nasledovali až k Jordánu, a hľa, celá cesta bola plná odevov a náčinia+, ktoré Sýrčania zahodili, keď sa ponáhľali preč.+ Potom sa poslovia vrátili a podali kráľovi správu.
16 A ľud potom vyšiel a drancoval+ tábor Sýrčanov; a tak sea jemnej múky nadobudla cenu šekla a dve sey jačmeňa cenu šekla, podľa Jehovovho slova+.
17 A kráľ ustanovil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral+, aby mal na starosti priechod brány; a ľudia po ňom v priechode brány šliapali,+ takže zomrel, tak ako povedal muž [pravého] Boha,+ keď hovoril vtedy, keď zostúpil k nemu kráľ.
18 Stalo sa teda práve tak, ako hovoril muž [pravého] Boha kráľovi, keď povedal: „V priechode samárskej brány budú stáť zajtra o tomto čase dve sey jačmeňa šekel a sea jemnej múky šekel.“+
19 Ale pobočník odpovedal mužovi [pravého] Boha a riekol: „I keby Jehova narobil v nebesiach priepuste, mohlo by sa to stať podľa jeho slova?“+ A tak povedal: „Uvidíš to tu na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš.“+
20 Tak sa mu stalo,+ keď po ňom ľud šliapal+ v priechode brány, takže zomrel.
