2. Kroník 18:1–34
18 A Jehošafat mal hojnosť bohatstva a slávy;+ ale spriaznil sa sobášom+ s Achabom+.
2 Po niekoľkých rokoch zišiel teda k Achabovi do Samárie;+ a Achab obetoval množstvo oviec a dobytka preňho a pre ľud, ktorý bol s ním.+ A začal ho lákať+, aby s ním vyšiel proti Rámot-gileádu+.
3 A izraelský kráľ Achab ďalej povedal judskému kráľovi Jehošafatovi: „Pôjdeš so mnou k Rámot-gileádu?“+ A tak mu povedal: „Som to isté, čo si ty, a môj ľud je ako tvoj ľud a v tejto vojne s tebou.“+
4 Jehošafat ale povedal izraelskému kráľovi: „Prosím, spýtaj sa+ najprv na Jehovovo slovo.“
5 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov+, štyristo mužov, a povedal im: „Máme ísť bojovať proti Rámot-gileádu, alebo sa mám zdržať?“+ A začali hovoriť: „Vyjdi, a [pravý] Boh [ho] vydá do kráľovej ruky.“
6 Ale Jehošafat povedal: „Nie je tu ešte nejaký Jehovov prorok?+ Spýtajme sa potom prostredníctvom neho.“+
7 Nato izraelský kráľ povedal Jehošafatovi:+ „Ešte je jeden muž,+ prostredníctvom ktorého sa možno spýtať Jehovu, ale ja ho nenávidím,+ lebo o mne neprorokuje dobré, ale po všetky svoje dni zlé.+ Je to Michajah, syn Jimlov.“+ Jehošafat však povedal: „Nech kráľ nehovorí niečo také.“+
8 Izraelský kráľ teda zavolal dvorného úradníka+ a povedal: „Priveď rýchlo Michajaha, Jimlovho syna.“+
9 A izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli každý na svojom tróne, oblečení v odevoch,+ a sedeli na mlate pri vchode do samárskej brány; a všetci proroci si pred nimi počínali ako proroci.+
10 Potom si Cedekijah, syn Kenaanahov, urobil železné rohy+ a povedal: „Tak povedal Jehova:+ ‚Tými budeš klať Sýrčanov, kým ich nevyhubíš.‘“+
11 A všetci ostatní proroci prorokovali to isté a hovorili: „Vyjdi k Rámot-gileádu a maj úspech,+ a Jehova [ho] istotne vydá do kráľovej ruky.“+
12 A posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu hovoril povediac: „Hľa, slová prorokov sú jednomyseľné v dobrom pre kráľa; a nech sa, prosím, tvoje slovo stane podobné jednému z ich,+ a budeš hovoriť dobré.“+
13 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova,+ čo povie môj Boh, to budem hovoriť.“+
14 Potom vošiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Michajah, máme ísť bojovať k Rámot-gileádu, alebo sa mám zdržať?“ Okamžite povedal: „Vyjdi a maj úspech; a budú ti vydaní do ruky.“+
15 Nato mu kráľ povedal: „Koľko ráz ťa mám zaprisahať,+ aby si mi nehovoril nič okrem pravdy v Jehovovom mene?“+
16 Povedal teda: „Vidím všetkých Izraelčanov rozptýlených po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera.+ A Jehova ďalej povedal: ‚Tie nemajú pánov.+ Nech sa každý v pokoji vráti do svojho domu.‘“+
17 Nato povedal izraelský kráľ Jehošafatovi: „Či som ti nehovoril: ‚Nebude o mne prorokovať nič dobré, iba zlé‘?“+
18 A ďalej povedal: „Preto počujte Jehovovo slovo:+ Vidím Jehovu sedieť na jeho tróne+ a celé nebeské vojsko+ stáť napravo a naľavo od neho.+
19 A Jehova povedal: ‚Kto preľstí izraelského kráľa Achaba, aby vytiahol a padol pri Rámot-gileáde?‘ A hovorilo sa, tento hovoril niečo také, a onen hovoril niečo iné.+
20 Nakoniec vyšiel nejaký duch+ a postavil sa pred Jehovom a povedal: ‚Sám ho preľstím.‘ Na to mu povedal Jehova: ‚Akým spôsobom?‘+
21 Na to povedal: ‚Vyjdem a istotne sa stanem klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘+ Povedal teda: ‚Preľstíš ho, a čo viac, vyjdeš ako víťaz.+ Vyjdi a urob tak.‘+
22 A tu vložil Jehova klamlivého ducha do úst týchto tvojich prorokov;+ ale sám Jehova hovoril ohľadom teba o nešťastí.“+
23 Cedekijah+, syn Kenaanahov,+ sa teraz priblížil a udrel Michajaha+ po líci+ a povedal: „Kadiaľ prešiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+
24 Michajah teda povedal: „Hľa, uvidíš kadiaľ, v ten deň,+ keď vstúpiš do najvnútornejšej izby, aby si sa skryl.“+
25 Potom povedal izraelský kráľ: „Vezmite Michajaha a vráťte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi.+
26 A poviete: ‚Tak povedal kráľ: „Dajte toho človeka do domu zadržania+ a kŕmte ho zníženým prídelom chleba+ a zníženým prídelom vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“+
27 Michajah povedal na to: „Ak sa vôbec v pokoji vrátiš, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte, všetky národy.“+
28 A izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat potom vyšli k Rámot-gileádu.+
29 Izraelský kráľ teraz povedal Jehošafatovi: „Ja sa teraz preoblečiem+ a vstúpim do bitky, ale ty, ty si obleč svoje odevy.“+ Izraelský kráľ sa teda preobliekol, načo vstúpili do bitky.+
30 Sýrsky kráľ prikázal veliteľom dvojkolesových vozov, ktoré boli jeho, a povedal: „Nebudete bojovať s malými ani s veľkými, iba jedine s izraelským kráľom.“+
31 A ihneď ako velitelia dvojkolesových vozov videli Jehošafata, stalo sa, že si povedali: „To je izraelský kráľ.“+ Obrátili sa teda do boja proti nemu; a Jehošafat začal kričať o pomoc,+ a sám Jehova mu pomohol,+ a Boh ich od neho odlákal.+
32 A ihneď ako velitelia dvojkolesových vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, okamžite sa vrátili a nenasledovali ho.+
33 A bol nejaký muž, ktorý vo svojej nevinnosti napnul luk a udrel+ izraelského kráľa medzi prívesky a drôtenú košeľu, takže ten povedal vozatajovi:+ „Obráť ruku a vyvez ma z tábora, lebo som ťažko ranený.“+
34 A boj bol v ten deň stále prudší a izraelského kráľa museli udržiavať postojačky na dvojkolesovom voze čelom k Sýrčanom až do večera; a nakoniec zomrel v čase, keď zapadalo slnko.+
