2. Kroník 26:1–23
26 Potom vzal všetok judský ľud+ Uzzijaha+, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili+ ho kráľom namiesto jeho otca Amaciaha.+
2 To on prestaval Elót+, a tak ho vrátil Júdovi po tom, čo si kráľ ľahol k svojim predkom.+
3 Uzzijah+ mal šestnásť rokov, keď začal panovať, a panoval v Jeruzaleme päťdesiatdva rokov. A jeho matka sa volala Jecholjah+ z Jeruzalema.
4 A ďalej konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach,+ podľa všetkého, čo urobil jeho otec Amaciah.+
5 A stále smeroval k hľadaniu Boha+ za dní Zechariáša, učiteľa v bázni pred [pravým] Bohom;+ a za dní, keď hľadal Jehovu, mu [pravý] Boh dal prospievať.+
6 A vyšiel a bojoval s Filištíncami+ a prelomil múr Gátu+ a múr Jabny+ a múr Ašdódu+, potom vystaval mestá na ašdódskom+ [území] a medzi Filištíncami.
7 A [pravý] Boh mu ďalej pomáhal+ proti Filištíncom a proti Arabom,+ ktorí bývali v Gurbaale, a Meunimom+.
8 A Uzzijahovi začali dávať poplatok+ Ammónčania+. Nakoniec prenikla jeho sláva+ až do Egypta, lebo dával najavo silu v mimoriadnej miere.
9 Navyše postavil Uzzijah v Jeruzaleme veže+ pri Rohovej bráne+ a pri Údolnej bráne+ a pri Opornom pilieri a spevnil ich.
10 Ďalej postavil veže+ v pustatine a vytesal mnoho cisterien (lebo mu pripadlo mnoho hospodárskych zvierat) a aj v Šefele+ a na náhornej rovine. Na vrchoch a na Karmele boli roľníci a vinári, lebo mal záľubu v poľnohospodárstve.
11 Okrem toho mal Uzzijah vojenskú silu, tých, ktorí vychádzali do vojenskej služby v oddieloch,+ podľa počtu spísaných+ rukou tajomníka+ Jeiela a úradníka Maasejaha a pod dohľadom+ Chananjaha z kráľových kniežat+.
12 Úhrnný počet hláv otcovských domov+, udatných+, mocných mužov+, bol dvetisícšesťsto.
13 A pod ich dohľadom boli ozbrojené sily, tristosedemtisíc päťsto mužov, ktorí sa zúčastňovali vojny s mocou vojenskej sily, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľovi.+
14 A Uzzijah stále pripravoval pre nich, pre celé vojsko, štíty+ a kopije+ a prilby+ a drôtené košele+ a luky+ a prakové kamene+.
15 Ďalej urobil v Jeruzaleme bojové stroje, vynález konštruktérov, aby boli na vežiach+ a na rohoch, na strieľanie šípov a veľkých kameňov. Jeho sláva+ sa teda rozšírila do veľkej vzdialenosti, lebo dostával obdivuhodnú pomoc, kým nezosilnel.
16 Keď však zosilnel, jeho srdce sa povýšilo+ až tak, že spôsobilo skazu,+ takže konal neverne proti Jehovovi, svojmu Bohu, a vošiel do Jehovovho chrámu páliť kadidlo na oltári pre kadidlo.+
17 Okamžite vošiel za ním kňaz Azariah a s ním Jehovovi kňazi, osemdesiat udatných mužov.
18 Potom sa postavili proti kráľovi Uzzijahovi+ a povedali mu: „To nie je tvoja vec,+ Uzzijah, aby si pálil kadidlo Jehovovi, ale to je vec kňazov, synov Árona,+ tých zasvätených, aby pálili kadidlo. Vyjdi zo svätyne, lebo si si počínal neverne a nie je ti to u Boha Jehovu na slávu+.“
19 Ale Uzzijah sa zúrivo rozhneval,+ kým mal v ruke kadidelnicu+ na pálenie kadidla, a zatiaľ čo bol zúrivo rozhnevaný na kňazov, pred kňazmi v Jehovovom dome vedľa oltára pre kadidlo, na čele mu vyrazilo+ malomocenstvo+.
20 Keď sa k nemu obrátili hlavný kňaz Azariah a všetci kňazi, hľa, bol na čele postihnutý malomocenstvom!+ Vzrušene ho teda odtiaľ odvádzali, a on sám sa tiež ponáhľal von, lebo ho Jehova zasiahol.+
21 A kráľ Uzzijah+ zostal malomocný až do dňa svojej smrti, a býval stále v dome, oslobodený od povinností, ako malomocný;+ bol totiž oddelený od Jehovovho domu, zatiaľ čo nad kráľovým domom bol jeho syn Jotám, ktorý súdil ľud krajiny.
22 A ostatné Uzzijahove záležitosti,+ prvé a posledné, zapísal prorok Izaiáš+, syn Amocov.+
23 Nakoniec si ľahol Uzzijah k svojim predkom; a tak ho pochovali s jeho predkami, [ale] na pohrebnom poli, ktoré patrilo kráľom,+ lebo povedali: „Je malomocný.“ A začal namiesto neho panovať jeho syn Jotám+.
