2. Kroník 29:1–36

29  A Ezechiáš+ sa stal kráľom keď mal dvadsaťpäť rokov, a panoval v Jeruzaleme dvadsaťdeväť rokov. A jeho matka sa volala Abijah, dcéra Zechariášova.+  A ďalej konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach,+ podľa všetkého, čo robil jeho predok Dávid.+  On sám v prvom roku svojej vlády, v prvom mesiaci, otvoril dvere Jehovovho domu a začal ich opravovať.+  Potom priviedol kňazov a Lévitov a zhromaždil ich na otvorenom mieste+ na východe.  A potom im povedal: „Počúvajte ma, Léviti. Posväťte+ sa teraz a posväťte dom Jehovu, Boha svojich predkov, a vyneste zo svätého miesta nečistú vec.+  Lebo naši otcovia konali neverne+ a robili to, čo bolo zlé v očiach Jehovu, nášho Boha,+ takže ho opustili+ a odvrátili tvár od Jehovovho svätostánku+ a ukázali zátylok.  Zavreli tiež dvere+ predsiene a nechávali lampy vyhasnuté+ a nepálili kadidlo+ a neobetovali Bohu Izraela zápalnú obeť na svätom mieste.+  A proti Júdovi a Jeruzalemu nastalo Jehovovo rozhorčenie+, takže ich urobil predmetom, pred ktorým sa [človek] otrasie,+ predmetom úžasu+ a príčinou popiskovania,+ ako to vidíte na vlastné oči.  A hľa, naši predkovia padli mečom,+ naši synovia a naše dcéry a naše manželky boli kvôli tomu v zajatí.+ 10  Teraz je blízke môjmu srdcu, aby som uzavrel zmluvu+ s Jehovom, Bohom Izraela, aby sa jeho horiaci hnev odvrátil od nás. 11  Teraz sa neoddávajte odpočinku,+ synovia moji, lebo si vás Jehova vyvolil, aby ste stáli pred ním, aby ste mu slúžili+ a pokračovali ako jeho služobníci+ a ako tí, ktorí prinášajú obetný dym.“+ 12  A tak Léviti+ vstali, Machat, syn Amasaiho, a Joel, syn Azariaha, zo synov Kohátovcov;+ a zo synov Meráriho+ Kiš, syn Abdiho, a Azariah, syn Jehallelela; a z Geršonovcov+ Joach, syn Zimmu, a Eden, syn Joacha; 13  a zo synov Elicafána+ Šimri a Jeuel; a zo synov Asafa+ Zechariáš a Mattanjah; 14  a zo synov Hémana+ Jechiel a Šimei; a zo synov Jedutúna+ Šemajah a Uzziel. 15  Potom zhromaždili svojich bratov a posvätili+ sa a prišli podľa kráľovho príkazu na základe Jehovových slov+, aby očistili+ Jehovov dom. 16  Teraz kňazi vošli dnu do Jehovovho domu, aby vykonali očistu a vyniesli na nádvorie+ Jehovovho domu všetku nečistotu, ktorú našli v Jehovovom chráme. Léviti ju zase prijali, aby ju vyniesli von do údolia bystriny Kidron+. 17  Tak začali v prvý [deň] prvého mesiaca s posväcovaním a na ôsmy deň mesiaca prišli k Jehovovej predsieni+, takže posvätili Jehovov dom za osem dní; a šestnásteho dňa prvého+ mesiaca skončili. 18  Potom vošli dnu ku kráľovi Ezechiášovi a povedali: „Vyčistili sme celý Jehovov dom, oltár na zápalné obete+ a všetko jeho náčinie+, a stôl pre chlieb predloženia+ a všetko jeho náčinie.+ 19  A pripravili sme všetko náčinie+, ktoré Kráľ Achaz+ v svojej nevernosti+ odstránil z používania počas svojho panovania, a posvätili sme ho;+ a je tam pred Jehovovým oltárom.“ 20  A kráľ Ezechiáš+ vstal zavčasu+ a zhromaždil kniežatá+ z mesta a vyšiel k Jehovovmu domu. 21  A priviedli sedem býkov+ a sedem baranov a sedem baránkov a sedem capov, ako obeť za hriech+ pre kráľovstvo a pre svätyňu a pre Júdu. Vtedy povedal kňazom, synom Árona,+ aby ich obetovali na Jehovovom oltári. 22  Zabili+ teda dobytok a kňazi prijali krv+ a vykropili+ ju na oltár; potom zabili baranov+ a vykropili krv+ na oltár, a zabili baránkov a vykropili krv na oltár. 23  Potom priviedli capov+ obete za hriech až pred kráľa a zbor, a položili na nich ruky.+ 24  Kňazi ich teraz zabili a urobili obeť za hriech s ich krvou na oltári, aby dosiahli zmierenie pre celý Izrael;+ pretože kráľ povedal, že tá zápalná obeť za hriech [má byť]+ pre celý Izrael+. 25  Medzitým rozostavil Lévitov+ pri Jehovovom dome s činelmi,+ so strunovými nástrojmi+ a s harfami,+ podľa prikázania Dávida+ a kráľovho vidiaceho Gáda+ a proroka Nátana+, lebo to prikázanie bolo z Jehovovej ruky prostredníctvom jeho prorokov.+ 26  Léviti teda stáli s Dávidovými nástrojmi+, a tiež kňazi s trúbkami.+ 27  Potom povedal Ezechiáš, aby sa obetovala zápalná obeť na oltári; a v čase, keď začala zápalná obeť, začala Jehovova pieseň+ a [zazneli] aj trúbky, dokonca pod vedením nástrojov izraelského kráľa Dávida. 28  A celý zbor sa klaňal,+ zatiaľ čo znela pieseň+ a zvučali trúbky – to všetko, kým nebola ukončená zápalná obeť. 29  A ihneď ako dokončili jej obetovanie, kráľ a všetci, ktorí sa nachádzali s ním, sa hlboko poklonili a vrhli sa na zem.+ 30  Kráľ Ezechiáš a kniežatá+ teraz povedali Lévitom, aby chválili Jehovu slovami Dávida+ a vidiaceho Asafa+. Začali teda obetovať chválu aj s plesaním+ a stále sa klaňali a vrhali sa na zem.+ 31  Nakoniec odpovedal Ezechiáš a riekol: „Teraz ste naplnili svoju ruku mocou pre Jehovu.+ Pristúpte a prineste obete+ a obete vďakyvzdania+ k Jehovovmu domu.“ A zbor začal prinášať obete a obete vďakyvzdania, a tiež každý, [kto mal] ochotné srdce, zápalné obete+. 32  A počet zápalných obetí, ktoré priniesol zbor, bol sedemdesiat [kusov] dobytka, sto baranov, dvesto baránkov – to všetko ako zápalná obeť Jehovovi;+ 33  a tiež sväté obete, šesťsto [kusov] dobytka a tritisíc [kusov] drobného dobytka. 34  Len kňazov+ bolo primálo a neboli schopní stiahnuť všetky zápalné obete.+ Vypomohli im teda ich bratia+ Léviti, kým sa neskončila práca+ a kňazi sa mohli posvätiť, lebo Léviti boli priamejšieho+ srdca, aby sa posvätili,+ ako kňazi. 35  A tiež zápalných obetí+ bolo veľké množstvo s tučnými kusmi+ obetí spoločenstva+ a s tekutými obeťami+ na zápalné obete. Tak bola pripravená služba Jehovovho domu.+ 36  Ezechiáš a všetok ľud plesali nad tým, že [pravý] Boh urobil prípravu pre ľud,+ pretože sa tá vec stala tak znenazdania.+

Poznámky pod čiarou