2. Kroník 30:1–27
30 A Ezechiáš potom poslal k celému Izraelu+ a Júdovi, a dokonca napísal listy Efraimovi+ a Manašemu+, aby prišli k Jehovovmu domu+ v Jeruzaleme sláviť pesach Jehovovi, Bohu Izraela.+
2 Ale kráľ a jeho kniežatá+ a celý zbor+ v Jeruzaleme sa rozhodli sláviť pesach v druhom mesiaci;+
3 neboli ho totiž schopní sláviť v tamtom čase,+ lebo sa jednak neposvätilo dosť kňazov+ a jednak sa do Jeruzalema nezhromaždil ľud.
4 A tá vec bola správna v očiach kráľa i v očiach celého zboru.+
5 Rozhodli sa teda, že nechajú prevolať+ v celom Izraeli od Bér-šeby+ až po Dán,+ aby prišli a slávili pesach Jehovovi, Bohu Izraela, v Jeruzaleme; lebo ako [celé] množstvo neurobili+ podľa toho, čo je napísané.+
6 Bežci+ s listami z ruky kráľa a jeho kniežat+ teda prešli celý Izrael a Júdu, áno, podľa kráľovho prikázania, ktoré znelo: „Synovia Izraela, vráťte+ sa k Jehovovi, Bohu+ Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa vrátil k tým, ktorí unikli+, ktorí z vás zostali z dlane asýrskych kráľov.+
7 A nestaňte sa podobní svojim predkom+ a podobní svojim bratom, ktorí si počínali neverne voči Jehovovi, Bohu svojich predkov, takže ich urobil predmetom úžasu,+ tak ako vidíte.
8 Nezatvrdzujte teraz svoju šiju,+ ako to robili vaši predkovia. Dajte miesto Jehovovi+ a príďte k jeho svätyni,+ ktorú posvätil na neurčitý čas,+ a slúžte+ Jehovovi, svojmu Bohu, aby sa od vás odvrátil jeho horiaci hnev+.
9 Lebo keď sa vrátite k Jehovovi,+ vaši bratia a vaši synovia budú predmetom milosrdenstva+ pred tými, ktorí ich držia v zajatí, a budú sa smieť vrátiť do tejto krajiny;+ lebo Jehova, váš Boh, je milostivý+ a milosrdný,+ a neodvráti od vás tvár, keď sa k nemu vrátite.“+
10 Bežci+ teda pokračovali, prechádzali z mesta do mesta po celom kraji Efraima+ a Manašeho, až do Zebulúna; ale oni stále hovorili o nich posmešne a vysmievali sa im.+
11 Iba jednotlivci+ z Ašera a Manašeho a Zebulúna sa pokorili+, takže prišli do Jeruzalema.
12 Ruka [pravého] Boha bola v Júdovi, aby im dala jedno srdce+ na vykonanie prikázania kráľa a kniežat v Jehovovej+ veci.+
13 A zhromaždili sa v Jeruzaleme, početný ľud,+ aby slávili sviatok+ nekvasených chlebov v druhom+ mesiaci, veľmi početný zbor.
14 Potom vstali a odstránili oltáre,+ ktoré boli v Jeruzaleme, a odstránili všetky oltáre na kadidlo+ a potom [ich] nahádzali do údolia bystriny Kidron+.
15 Potom zabili obeť pesach+ štrnásteho [dňa] druhého mesiaca; a kňazi a Léviti boli ponížení, takže sa posvätili+ a priniesli zápalné obete k Jehovovmu domu.
16 A ďalej stáli na svojom mieste podľa svojho pravidla,+ podľa zákona Mojžiša, muža [pravého] Boha, a kňazi+ kropili krvou, ktorú dostali z ruky Lévitov.
17 Lebo v zbore boli mnohí, ktorí sa neposvätili; a Léviti+ boli poverení+ zabíjaním obetí pesach pre všetkých, ktorí neboli čistí, aby ich posvätili Jehovovi.
18 Lebo bol veľký počet ľudu, mnohí z Efraima+ a Manašeho,+ Jisachára a Zebulúna,+ ktorí sa neočistili,+ lebo nejedli pesach podľa toho, čo je napísané;+ ale Ezechiáš sa za nich modlil+ a povedal: „Kiež sám dobrý+ Jehova berie ohľad
19 na každého, kto pripravil svoje srdce,+ aby hľadal [pravého] Boha, Jehovu, Boha svojich predkov, hoci bez očistenia pre to, čo je sväté.“+
20 Jehova teda vypočul Ezechiáša a uzdravil ľud.+
21 A tak synovia Izraela, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedem dní sviatok+ nekvasených chlebov s veľkým plesaním,+ a Léviti+ a kňazi+ deň čo deň obetovali chválu Jehovovi hlasnými nástrojmi, áno Jehovovi.+
22 Navyše Ezechiáš hovoril k srdcu všetkých Lévitov,+ ktorí si počínali voči Jehovovi so znamenitou rozvahou.+ A jedli potom ustanovenú hostinu sedem dní,+ obetovali obete spoločenstva+ a robili vyznanie Jehovovi, Bohu svojich predkov.+
23 Potom celý zbor rozhodol,+ že ho bude sláviť ďalších sedem dní,+ a tak ho slávili sedem dní s plesaním.
24 Sám judský kráľ Ezechiáš totiž prispel zboru tisícom býkov a siedmimi tisícami oviec,+ a kniežatá+ prispeli zboru tisícom býkov a desiatimi tisícami oviec; a kňazi+ sa stále posväcovali vo veľkom počte.
25 A celý judský+ zbor a kňazi a Léviti+ a celý zbor, ktorý prišiel z Izraela,+ i cudzí usadlíci+, ktorí prišli z izraelskej krajiny,+ aj tí, ktorí bývali v Judsku, naďalej plesali.+
26 A v Jeruzaleme nastalo veľké plesanie, lebo odo dní izraelského kráľa Šalamúna,+ Dávidovho syna, nebolo v Jeruzaleme nič také.+
27 Nakoniec sa kňazi a Léviti postavili a požehnali+ ľud; a ich hlas bol vypočutý, takže ich modlitba prišla do jeho svätého obydlia, do nebies.+
