2. Kroník 33:1–25

33  Manaše+ mal dvanásť rokov, keď začal panovať, a panoval v Jeruzaleme päťdesiatpäť rokov.+  A robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach,+ podľa odporných vecí+ národov, ktoré Jehova vyhnal pred synmi Izraela.+  Postavil teda opäť výšiny+, ktoré strhol jeho otec Ezechiáš,+ a postavil oltáre+ Baalom+ a urobil posvätné koly+, a začal sa klaňať+ celému nebeskému vojsku+ a slúžiť im.+  A vystaval oltáre+ v Jehovovom dome, o ktorom povedal Jehova: „Ukáže sa, že moje meno je v Jeruzaleme na neurčitý čas.“+  A ďalej vystaval oltáre celému nebeskému vojsku+ na dvoch nádvoriach+ Jehovovho domu.+  A sám nechal prejsť svojich synov ohňom+ v údolí Hinnomovho syna+ a pestoval mágiu+ a používal veštenie+ a pestoval čarodejníctvo+ a narobil špiritistické médiá+ a tých, čo z povolania predpovedajú+ udalosti. Vo veľkom meradle urobil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, aby ho urážal.+  Navyše dal vyrezávaný obraz+, ktorý urobil, do domu [pravého] Boha,+ o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „Na tento dom a na Jeruzalem, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela,+ položím+ svoje meno na neurčitý čas.+  A neodstránim opäť nohu Izraela zo zeme, ktorú som pridelil+ ich predkom+, kým len budú pozorne robiť všetko, čo som im prikázal+ Mojžišovou+ rukou ohľadom celého zákona+ a predpisov+ a sudcovských rozhodnutí+.“  A Manaše+ stále zvádzal Júdu+ a obyvateľov Jeruzalema, aby robili horšie+ ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela.+ 10  A Jehova stále hovoril Manašemu a jeho ľudu, ale oni nevenovali pozornosť.+ 11  Nakoniec priviedol proti nim+ Jehova veliteľov vojska patriaceho asýrskemu+ kráľovi, a tak zajali Manašeho v priehlbinách+ a spútali+ ho dvoma medenými okovami a vzali ho do Babylonu. 12  A hneď ako sa dostal do tiesne,+ obmäkčoval tvár Jehovu, svojho Boha,+ a stále sa veľmi pokoroval+ kvôli Bohu svojich predkov. 13  A stále sa modlil k Nemu, takže sa On nechal od neho úpenlivo prosiť+ a počul jeho prosbu o priazeň, a vrátil ho do Jeruzalema k jeho kraľovaniu;+ a Manaše spoznal, že Jehova je [pravý] Boh.+ 14  A potom postavil vonkajší+ múr pre Mesto Dávidovo+ na západ od Gichonu+ v údolí bystriny a až po Rybnú bránu+, a viedol [ho] okolo k Ofelu+ a urobil ho veľmi vysoký. Ďalej rozmiestnil do všetkých opevnených miest v Judsku veliteľov vojenských síl.+ 15  A odstránil cudzích bohov+ a modlársky obraz+ z Jehovovho domu a všetky oltáre+, ktoré vystaval na vrchu Jehovovho domu a v Jeruzaleme, a potom ich vyhádzal von z mesta. 16  Navyše pripravil Jehovov oltár+ a začal na ňom obetovať obete spoločenstva+ a obete vďakyvzdania+, a ďalej povedal Júdovi, aby slúžil Jehovovi, Bohu Izraela.+ 17  Avšak ľud stále obetoval na výšinách,+ lenže to bolo Jehovovi, svojmu Bohu. 18  Čo sa týka ostatných záležitostí Manašeho a jeho modlitby+ k jeho Bohu a slov vidiacich+, ktorí k nemu stále hovorili v mene Jehovu, Boha Izraela, sú tam medzi záležitosťami izraelských kráľov.+ 19  Čo sa týka jeho modlitby+, a ako bola vypočutá jeho úpenlivá prosba+, a všetok jeho hriech+ a jeho nevernosť+ a miesta, kde vystaval výšiny+ a postavil posvätné koly+ a rytiny+ predtým, ako sa pokoril+, sú zapísané tam medzi slovami jeho vidiacich. 20  Nakoniec si Manaše ľahol k svojim predkom+ a pochovali+ ho pri jeho dome; a začal namiesto neho panovať jeho syn Amon+. 21  Amon+ mal dvadsaťdva rokov, keď začal panovať, a panoval v Jeruzaleme dva roky.+ 22  A robil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach,+ tak ako konal jeho otec Manaše;+ a Amon obetoval+ všetkým rytinám+, ktoré urobil jeho otec Manaše+, a ďalej im slúžil.+ 23  A nepokoril sa+ kvôli Jehovovi tak, ako sa pokoril jeho otec Manaše,+ lebo Amon bol ten, ktorý spôsobil, aby pribúdalo previnenia.+ 24  Nakoniec sa sprisahali+ proti nemu jeho sluhovia a usmrtili ho v jeho vlastnom dome.+ 25  Ale ľud krajiny všetkých sprisahancov+ proti Kráľovi Amonovi+ pozrážal,+ a ľud+ krajiny potom namiesto neho urobil kráľom jeho syna Joziáša+.

Poznámky pod čiarou