2. Kroník 6:1–42
6 Vtedy povedal Šalamún:+ „Sám Jehova povedal, že bude bývať v hustej temnote;+
2 a ja, ja som postavil pre teba dom vznešeného príbytku+ a stanovené miesto, kde by si býval na neurčitý čas.“+
3 Potom obrátil kráľ tvár a začal žehnať celý izraelský zbor,+ zatiaľ čo celý izraelský zbor stál.+
4 A ďalej povedal: „Nech je požehnaný Jehova, Boh Izraela,+ ktorý hovoril svojimi vlastnými ústami s mojím otcom Dávidom,+ a svojimi vlastnými rukami dával splnenie+ a povedal:
5 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny, nevyvolil som si mesto zo všetkých kmeňov Izraela pre stavbu domu pre svoje meno, aby tam bolo,+ a nevyvolil som muža, aby sa stal vodcom nad mojím ľudom Izraelom.+
6 Ale vyvolím si Jeruzalem+ pre svoje meno, aby bolo tam, a vyvolím Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.‘+
7 A srdcu môjho otca Dávida bolo blízke, aby postavil dom menu Jehovu, Boha Izraela.+
8 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Keďže to bolo blízke tvojmu srdcu, aby si postavil dom môjmu menu, konal si dobre, lebo to bolo blízke tvojmu srdcu.+
9 Lenže ty sám nepostavíš ten dom,+ ale tvoj syn, ktorý vychádza z tvojich bedier, ten postaví dom môjmu menu.‘+
10 A Jehova uskutočnil svoje slovo,+ ktoré povedal, aby som povstal na mieste svojho otca Dávida+ a sadol na izraelský trón,+ ako hovoril Jehova,+ a aby som postavil dom menu Jehovu, Boha Izraela,+
11 a aby som tam umiestnil truhlu+, kde je Jehovova zmluva, ktorú uzavrel so synmi Izraela.“+
12 A postavil sa pred Jehovovým oltárom pred celým izraelským zborom+ a rozprestrel dlane.+
13 (Lebo Šalamún urobil medenú plošinu+ a potom ju postavil doprostred ohrady.+ Jej dĺžka bola päť lakťov a jej šírka bola päť lakťov a jej výška tri lakte; a stál na nej.) A potom pokľakol+ na kolená pred celým izraelským zborom a rozprestrel dlane k nebesiam.+
14 A ďalej povedal: „Ó, Jehova, Bože Izraela,+ v nebesiach ani na zemi nie je žiaden Boh ako ty+, ktorý zachovávaš zmluvu a milujúcu láskavosť voči svojim sluhom,+ ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom;+
15 ty, ktorý si voči môjmu otcovi, svojmu sluhovi Dávidovi, dodržal to, čo si mu sľúbil,+ takže si urobil sľub svojimi ústami a svojou vlastnou rukou si splnil, tak ako v tento deň.+
16 A teraz, ó, Jehova, Bože Izraela, dodrž voči svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, to, čo si mu sľúbil, keď si povedal: ‚Z tvojich nebude odrezaný žiaden muž predo mnou, aby nesedel na izraelskom tróne,+ kým len tvoji synovia+ budú dbať na svoju cestu tak, že budú chodiť v mojom zákone,+ ako si predo mnou chodil ty.‘+
17 A teraz, ó, Jehova, Bože Izraela,+ nech sa tvoj sľub+, ktorý si sľúbil svojmu sluhovi Dávidovi, ukáže ako dôveryhodný.+
18 Či bude Boh bývať s ľuďmi na zemi?+ Hľa, nebo, áno, nebo nebies ťa nemôže obsiahnuť;+ o čo menej potom tento dom, ktorý som postavil!+
19 A obrátiš sa k modlitbe svojho sluhu+ a k jeho prosbe o priazeň+, ó, Jehova, môj Bože, takže budeš počúvať úpenlivé prosebné volanie a modlitbu,+ ktorú sa modlí pred tebou tvoj sluha;+
20 aby tvoje oči boli dňom a nocou otvorené smerom k tomuto domu,+ smerom k miestu, o ktorom si povedal, že tam dáš svoje meno,+ takže budeš počúvať modlitbu, ktorú sa modlí tvoj sluha smerom k tomuto miestu.+
21 A budeš počúvať úpenlivé prosby svojho sluhu a svojho ľudu Izraela,+ keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu,+ aby si ty sám počul zo svojho miesta bývania, z nebies;+ a budeš počuť a odpustíš.+
22 Ak muž zhreší proti svojmu blížnemu+ a on naňho vloží prekliatie, aby ho podrobil kliatbe,+ a príde [pod] kliatbou pred tvoj oltár v tomto dome,+
23 kiež potom ty sám počuješ z nebies,+ a zasiahneš+ a rozsúdiš svojich sluhov, takže zlému splatíš tým, že uvedieš jeho cestu na jeho vlastnú hlavu,+ a spravodlivého vyhlásiš za spravodlivého tým,+ že mu dáš podľa jeho vlastnej spravodlivosti.+
24 A ak bude tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom,+ lebo hrešili proti tebe,+ a vrátia sa+ a budú chválorečiť tvojmu menu+ a modliť+ sa a prosiť o priazeň pred tebou v tomto dome,+
25 kiež potom ty sám počuješ z nebies,+ a odpustíš hriech svojho ľudu Izraela+ a privedieš ich späť na zem,+ ktorú si dal im a ich predkom.+
26 Keď budú zavreté nebesia, takže nebude dažďa,+ lebo proti tebe hrešili,+ a budú sa modliť smerom k tomuto miestu+ a chválorečiť tvojmu menu [a] odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich stále trápil,+
27 kiež potom ty sám počuješ z nebies, a odpustíš hriech svojich sluhov, áno, svojho ľudu Izraela, lebo ich vyučuješ+ dobrej ceste+, ktorou by mali chodiť; a dáš dážď+ na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva.+
28 Ak v krajine nastane hlad+, ak nastane mor+, ak sa vyskytne obilná hrdza+ a sneť,+ kobylky+ a šváby+; ak nepriatelia+ obľahnú brány krajiny+ – pohroma každého druhu a neduh každého druhu –+
29 akákoľvek modlitba,+ akákoľvek prosba o priazeň+ by prišla zo strany ktoréhokoľvek človeka alebo všetkého tvojho ľudu Izraela,+ pretože každý dobre pozná svoju pohromu a svoju bolesť;+ keď skutočne rozprestrie svoje dlane smerom k tomuto domu,+
30 kiež potom ty sám vypočuješ z nebies, miesta svojho bývania,+ a odpustíš+ a dáš každému podľa všetkých jeho ciest,+ pretože poznáš jeho srdce+ (veď jedine ty sám poznáš srdce ľudských synov);+
31 aby sa ťa báli+, takže budú chodiť po tvojich cestách po všetky dni, keď budú nažive na povrchu zeme, ktorú si dal našim predkom.+
32 A aj cudzinec, ktorý nie je časťou tvojho ľudu Izraela+ a ktorý príde zo vzdialenej krajiny kvôli tvojmu veľkému menu+ a tvojej silnej ruke+ a tvojmu vystretému ramenu+, a prídu a budú sa modliť smerom k tomuto domu,+
33 kiež ty potom vypočuješ z nebies, zo svojho ustanoveného miesta bývania,+ a urobíš podľa všetkého, o čo cudzinec k tebe volá,+ aby všetky národy zeme poznali tvoje meno+ a báli+ sa rovnako ako tvoj ľud Izrael a poznali, že tvoje meno sa vzýva nad týmto domom, ktorý som postavil.+
34 Ak tvoj ľud vyjde do vojny+ proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ich posielaš,+ a budú sa modliť+ k tebe smerom k tomuto mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+
35 ty vypočuješ z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň+ a vykonáš pre nich súd.+
36 V prípade, že zhrešia proti tebe+ (veď nie je človek, ktorý nehreší),+ a budeš sa musieť na nich popudiť a ponechať ich nepriateľovi, a ich uchvatitelia ich odvedú zajatých do krajiny vzdialenej alebo blízkej,+
37 a spamätajú sa v krajine, kam boli odvedení zajatí, a vrátia sa a budú ťa prosiť o priazeň v krajine, kde sú zajatí,+ a povedia: ‚Zhrešili sme,+ previnili sme sa+ a konali sme skazene‘,+
38 a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou v krajine, kde sú zajatcami tých,+ čo ich odviedli zajatých, a budú sa modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, a mestu, ktoré si vyvolil,+ a domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+
39 ty vypočuješ z nebies, zo svojho ustanoveného miesta bývania,+ ich modlitbu a ich prosby o priazeň,+ a vykonáš pre nich súd+ a odpustíš svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe.+
40 Teraz, ó, môj Bože, prosím, nech sú tvoje oči+ otvorené a tvoje uši+ pozorné k modlitbe ohľadom tohto miesta.
41 A teraz povstaň,+ ó, Bože Jehova, k svojmu odpočinku,+ ty a Truhla tvojej sily.+ Nech sú tvoji kňazi, ó, Bože Jehova, oblečení záchranou, a nech sa tvoji verne oddaní radujú v dobrote.+
42 Ó, Bože Jehova, neodvracaj tvár svojho pomazaného.+ Pamätaj na milujúce láskavosti voči svojmu sluhovi Dávidovi.“+
