2. Kroník 7:1–22
7 A len čo sa Šalamún pomodlil,+ z nebies zostúpil oheň+ a strávil zápalný obetný dar+ a obete, a Jehovova sláva+ naplnila dom.
2 A kňazi neboli schopní vstúpiť do Jehovovho domu,+ lebo Jehovova sláva naplnila Jehovov dom.
3 A všetci synovia Izraela sa prizerali, keď zostúpil oheň a Jehovova sláva bola na dome, a okamžite sa na dláždení hlboko poklonili+ tvárou k zemi a vrhli sa na zem+ a ďakovali Jehovovi, „lebo je dobrý,+ lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“.+
4 A kráľ a všetok ľud obetoval obeť pred Jehovom.+
5 A Kráľ Šalamún ďalej obetoval obeť dvadsaťdvatisíc [kusov] dobytka a stodvadsaťtisíc oviec.+ Tak kráľ a všetok ľud zasvätil dom [pravého] Boha.+
6 A kňazi+ stáli na svojich služobných miestach a Léviti+ s nástrojmi piesne+ pre Jehovu, ktoré urobil kráľ Dávid+ na ďakovanie Jehovovi, „veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“, keď Dávid predkladal chvály ich rukou; a kňazi pred nimi hlasno trúbili na trúbkach,+ zatiaľ čo všetci Izraelčania stáli.
7 Potom posvätil+ Šalamún stred nádvoria, ktoré bolo pred Jehovovým domom, lebo tam predkladal zápalné obete+ a tučné kusy obetí spoločenstva, lebo medený oltár+, ktorý urobil Šalamún, nebol schopný obsiahnuť zápalnú obeť a obilnú obeť+ a tučné kusy+.
8 A Šalamún v tom čase slávil sviatok+ sedem dní, a celý Izrael s ním,+ veľmi veľký zbor+, od vstupu do Chamatu+ až po egyptské+ údolie bystriny.
9 Ale na ôsmy deň konali slávnostné zhromaždenie,+ lebo zasvätenie oltára konali sedem dní a sviatok sedem dní.
10 A na dvadsiaty tretí deň siedmeho mesiaca poslal ľud do ich domovov, radostný+ a s dobrým pocitom v srdci nad dobrotou,+ ktorú preukázal Jehova voči Dávidovi a voči Šalamúnovi a voči svojmu ľudu Izraelu.+
11 Tak Šalamún dokončil Jehovov dom+ a kráľov dom;+ a vo všetkom, čo vstúpilo Šalamúnovi do srdca, aby urobil pre Jehovov dom a svoj dom, mal úspech.
12 Jehova sa teraz zjavil+ Šalamúnovi v noci a povedal mu: „Počul som tvoju modlitbu+ a vyvolil+ som si toto miesto ako dom obete+.
13 Keď zavriem nebesia, aby nenastal dážď,+ a keď prikážem lúčnym kobylkám, aby zožrali krajinu,+ a ak pošlem medzi svoj ľud mor,+
14 a môj ľud,+ nad ktorým bolo vzývané moje meno+, sa pokorí+ a bude sa modliť+ a hľadať moju tvár+ a odvráti sa od svojich zlých ciest,+ potom sám vypočujem z nebies+ a odpustím ich hriech+ a uzdravím ich krajinu.+
15 Teraz budú moje oči+ otvorené a moje uši+ pozorné k modlitbe na tomto mieste.
16 A teraz si volím+ a posväcujem tento dom, aby tam bolo moje meno+ na neurčitý čas,+ a moje oči a moje srdce tam budú vždy.+
17 A ak budeš sám chodiť predo mnou tak, ako chodil tvoj otec Dávid,+ áno, tým, že budeš konať podľa všetkého, čo som ti prikázal,+ a budeš dodržiavať moje predpisy+ a moje sudcovské rozhodnutia,+
18 ja ustanovím trón tvojho kraľovania,+ ako som sa zmluvne dohodol s tvojím otcom Dávidom,+ keď som povedal: ‚Nebude z tvojich odrezaný muž, tak aby nepanoval nad Izraelom.‘+
19 Ak sa však sami odvrátite+ a skutočne opustíte moje ustanovenia a moje prikázania,+ ktoré som vám predložil, a skutočne pôjdete a budete slúžiť iným bohom+ a klaňať sa im,+
20 ja ich tiež vykorením zo svojej zeme, ktorú som im dal;+ a tento dom, ktorý som posvätil pre svoje meno,+ odhodím od svojej tváre+ a urobím z neho príslovie+ a posmech medzi všetkými národmi.+
21 Čo sa týka tohto domu, z ktorého by sa stali hromady trosiek,+ každý okoloidúci bude pozerať v ohromení+ a nepochybne povie: ‚Prečo tak urobil Jehova tejto krajine a tomuto domu?‘+
22 A budú musieť povedať: ‚Lebo opustili Jehovu, Boha svojich predkov,+ ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny,+ a chytili sa iných bohov+ a klaňali sa im a slúžili im.+ Preto uviedol na nich všetko to nešťastie.‘“+
