2. Mojžišova 10:1–29
10 Potom povedal Jehova Mojžišovi: „Vojdi k faraónovi, lebo ja – ja som nechal, aby sa jeho srdce i srdce jeho sluhov stalo neprístupné,+ aby som postavil tieto svoje znamenia priamo pred neho,+
2 a aby si oznamoval do uší svojho syna a syna svojho syna, ako prísne som zaobchádzal s Egyptom, a moje znamenia, ktoré som uviedol medzi nich;+ a istotne poznáte, že ja som Jehova.“+
3 Mojžiš a Áron preto vošli k faraónovi a povedali mu: „Toto povedal Jehova, Boh Hebrejov: ‚Ako dlho budeš odmietať podrobiť sa mi?+ Pošli môj ľud preč, aby mi slúžil.
4 Lebo ak budeš naďalej odmietať poslať môj ľud preč, hľa, zajtra doprostred tvojich hraníc privediem kobylky.+
5 A pokryjú viditeľný povrch zeme a nebude možno vidieť zem; a jednoducho zožerú zvyšok toho, čo uniklo, čo vám zostalo po krupobití, a istotne zožerú každý váš pučiaci strom na poli.+
6 A tvoje domy a domy všetkých tvojich sluhov a domy celého Egypta budú naplnené tak, že to tvoji otcovia a otcovia tvojich otcov nevideli odo dňa, keď jestvovali na zemi, až do tohto dňa.‘“+ S tým sa obrátil a vyšiel od faraóna.+
7 Faraónovi sluhovia mu potom povedali: „Ako dlho sa nám bude tento muž prejavovať ako osídlo?+ Pošli tých mužov preč, aby slúžili Jehovovi, svojmu Bohu. Nevieš ešte, že Egypt zahynul?“+
8 Mojžiš a Áron boli preto privedení späť k faraónovi a on im povedal: „Choďte, slúžte Jehovovi, svojmu Bohu.+ Kto sú vlastne tí, čo odchádzajú?“
9 Nato povedal Mojžiš: „Pôjdeme so svojimi mladými ľuďmi a so svojimi starými ľuďmi. Pôjdeme so svojimi synmi a svojimi dcérami,+ so svojimi ovcami a so svojím dobytkom,+ lebo máme sviatok Jehovovi.“+
10 Potom im povedal: „Nech sa to tak dokáže, že Jehova je s vami, keď vás a vašich maličkých pošlem preč!+ Hľa, vaším cieľom je však niečo zlé.+
11 Nie tak! Choďte, prosím, vy, čo ste telesne schopní muži a slúžte Jehovovi, lebo práve to si chcete zaistiť.“ S tým boli od faraóna vyhnaní.+
12 Jehova povedal teraz Mojžišovi: „Vystri+ ruku nad egyptskú krajinu kvôli kobylkám, aby sa rozišli po egyptskej krajine a zožrali všetky rastliny krajiny, všetko, čo zostalo po krupobití.“+
13 Mojžiš ihneď vystrel svoj prút nad egyptskú krajinu a Jehova spôsobil, že vial východný vietor+ na krajinu po celý ten deň a celú noc. Prišlo ráno a východný vietor priniesol kobylky.
14 A kobylky sa začali rozchádzať po celej egyptskej krajine a usadzovať sa na celom území Egypta.+ Boli veľmi dotieravé.+ Pred nimi sa nikdy nevyskytli kobylky také ako tieto, a nikdy po nich sa žiadne také nevyskytnú.
15 A pokrývali viditeľný povrch celej krajiny+ a krajina sa zatemnila;+ a požierali všetko rastlinstvo krajiny a všetko ovocie stromov, ktoré zostalo po krupobití;+ a ani na stromoch ani na poľnom rastlinstve nezostalo nič zelené v celej egyptskej krajine.+
16 Faraón preto urýchlene zavolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Jehovovi, vášmu Bohu, a proti vám.+
17 Teraz mi, prosím, odpustite+ môj hriech tento raz a úpenlivo proste Jehovu,+ svojho Boha, aby odvrátil odo mňa práve túto smrteľnú pohromu.“
18 Preto odišiel od faraóna a úpenlivo prosil Jehovu.+
19 Vtedy Jehova obrátil vietor na silný západný a ten odniesol kobylky preč a vohnal ich do Červeného mora. Na celom území Egypta nezostala ani jediná kobylka.
20 Jehova však nechal, aby sa faraónovo srdce zatvrdilo,+ a on neposlal synov Izraela preč.
21 Jehova potom povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebesiam,+ aby nad egyptskou krajinou nastala taká tma, aby sa dala nahmatať.“
22 Mojžiš okamžite vystrel ruku k nebesiam a v celej egyptskej krajine nastala po tri dni hlboká tma.+
23 Nevideli sa navzájom a nikto tri dni nevstal zo svojho miesta; ale ukázalo sa, že pre všetkých synov Izraela bolo svetlo v ich príbytkoch.+
24 Potom zavolal faraón Mojžiša a povedal: „Choď, slúžte Jehovovi.+ Iba vaše ovce a váš dobytok bude zadržaný. Vaši maličkí tiež môžu ísť s vami.“+
25 Ale Mojžiš povedal: „Sám nám tiež dáš do rúk obete a zápalné obete, keďže ich musíme predložiť Jehovovi, svojmu Bohu.+
26 A naše hospodárske zvieratá takisto pôjdu s nami.+ Ani kopytu nebude dovolené zostať, lebo práve z nich vezmeme niektoré, aby sme uctievali Jehovu, svojho Boha,+ a sami nevieme, čo budeme predkladať Jehovovi pri uctievaní, kým tam neprídeme.“+
27 Na to nechal Jehova, aby sa faraónovo srdce zatvrdilo, a on nedovolil, aby boli poslaní preč.+
28 Preto mu povedal faraón: „Preč odo mňa!+ Daj si pozor! Nepokúšaj sa znovu vidieť moju tvár, lebo v deň, keď uvidíš moju tvár, zomrieš.“+
29 Mojžiš mu na to povedal: „Tak ako si hovoril. Už sa nepokúsim uvidieť tvoju tvár.“+
