2. Mojžišova 12:1–51
12 Jehova teraz povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine:
2 „Tento mesiac bude pre vás začiatkom mesiacov. Bude pre vás prvým z mesiacov roka.+
3 Hovorte celému izraelskému zhromaždeniu a poviete: ‚Desiateho dňa v tomto mesiaci si má každý vziať jahňa+ podľa domu predkov, jahňa na dom.
4 Ale ak sa ukáže, že je domácnosť príliš malá na to jahňa, tak si ho vezme do svojho domu on a jeho najbližší sused podľa počtu duší; čo sa týka jahňaťa, mali by ste na každého počítať podľa toho, koľko zje.
5 Jahňa pre vás by malo byť zdravé+, ročný samec.+ Môžete vyberať z mladých baranov alebo z kôz.
6 A budete ho ďalej pozorne opatrovať pri sebe až do štrnásteho dňa tohto mesiaca+ a celý zbor izraelského zhromaždenia ho zabije medzi dvoma večermi.+
7 A vezmú trochu krvi a pokropia ňou obe zárubne a hornú časť dverného otvoru, ktorý patrí k domom, v ktorých ho budú jesť.+
8 A v tú noc budú jesť mäso.+ Majú ho jesť pečené na ohni a s nekvasenými chlebmi+ spolu s horkými bylinami.+
9 Nič z neho nejedzte surové alebo varené, uvarené vo vode, ale pečené na ohni, jeho hlavu spolu s predkoleniami a jeho vnútornosťami.
10 A nič z neho nenecháte do rána, ale čo zostane do rána, máte spáliť ohňom.+
11 A tak ho máte jesť, s bokmi prepásanými,+ sandále+ na nohách a palicu v ruke; a budete ho jesť v chvate. Je to Jehovov pesach.+
12 A ja prejdem v tú noc egyptskou krajinou+ a pobijem každého prvorodeného v egyptskej krajine, od človeka po zviera;+ a na všetkých egyptských bohoch vykonám súdy.+ Ja som Jehova.+
13 A krv bude slúžiť ako vaše znamenie na domoch, kde budete; a uvidím krv a prejdem ponad vás a pohroma nepríde na vás+ na záhubu, keď udriem egyptskú krajinu.
14 A tento deň vám bude slúžiť ako pamätný [deň] a budete ho sláviť ako sviatok Jehovovi po všetky svoje pokolenia. Máte ho sláviť ako ustanovenie na neurčitý čas.
15 Sedem dní máte jesť nekvasené chleby. Áno, prvý deň máte odstrániť zo svojich domov kvások, lebo keby ktokoľvek jedol niečo kvasené, od prvého dňa po siedmy deň,+ tá duša bude odrezaná z Izraela.+
16 A prvého dňa sa má pre vás konať sväté zhromaždenie a siedmeho dňa sväté zhromaždenie.+ Nebude sa v nich konať nijaká práca.+ Iba čo každá duša potrebuje na jedenie, len to sa smie pre vás vykonávať.+
17 A budete dodržiavať sviatok nekvasených chlebov,+ lebo práve v ten deň vyvediem vaše vojská z egyptskej krajiny. A budete tento deň dodržiavať po všetky svoje pokolenia ako ustanovenie na neurčitý čas.
18 V prvom mesiaci, štrnásteho dňa toho mesiaca, budete jesť večer nekvasené chleby až do večera dvadsiateho prvého dňa toho mesiaca.+
19 Sedem dní sa nesmie nachádzať vo vašich domoch nijaký kvások, lebo ktokoľvek by ochutnal niečo kvasené, či je to cudzí usadlík či domáci tej krajiny,+ tá duša bude odrezaná z izraelského zhromaždenia.+
20 Nemáte jesť nič kvasené. Vo všetkých svojich obydliach máte jesť nekvasené chleby.‘“
21 Mojžiš pohotovo zvolal všetkých izraelských starších mužov+ a povedal im: „Vyveďte a vezmite si drobný dobytok podľa svojich rodov a zabite obeť pesach.+
22 A vezmete zväzok yzopu+ a namočíte ho do krvi v nádobe a trochou krvi, ktorá je v nádobe, pretriete hornú časť dverného otvoru a obe zárubne; a nikto z vás nemá vyjsť do rána z vchodu svojho domu.
23 Keď bude potom Jehova prechádzať, aby postihol Egypťanov pohromou, a uvidí krv na hornej časti dverného otvoru a na oboch zárubniach, Jehova istotne prejde ponad vchod a nedovolí, aby vošla záhuba do vašich domov a postihla vás pohromou.+
24 A budete to dodržiavať ako predpis+ pre seba a svojich synov na neurčitý čas.+
25 A keď prídete do krajiny, ktorú vám dá Jehova, tak ako vyhlásil, stane sa, že potom budete túto službu dodržiavať.+
26 A keď vám povedia vaši synovia: ‚Čo pre vás tá služba znamená?‘+ stane sa, že
27 poviete takto: ‚Je to obeť pesach Jehovovi,+ ktorý prešiel ponad domy synov Izraela v Egypte, keď postihol Egypťanov pohromou, ale naše domy vyslobodil.‘“
Vtedy sa ľud hlboko poklonil a vrhol sa na zem.+
28 Potom šli synovia Izraela a urobili tak, ako prikázal Jehova Mojžišovi a Áronovi.+ Urobili to práve tak.
29 A stalo sa, že o polnoci Jehova ranil každého prvorodeného v egyptskej krajine,+ od prvorodeného faraóna, ktorý sedí na svojom tróne, po prvorodeného zajatca, ktorý bol vo väzenskej cele, a každé prvorodené zo zvierat.+
30 Faraón potom v noci vstal, on a všetci jeho sluhovia a všetci [ostatní] Egypťania; a medzi Egypťanmi povstal veľký krik,+ lebo nebol dom, kde by nebol jeden mŕtvy.
31 Ihneď v noci zavolal+ Mojžiša a Árona a riekol: „Vstaňte, vyjdite sprostred môjho ľudu, vy aj [ostatní] synovia Izraela, a choďte, slúžte Jehovovi, tak ako ste vyhlásili.+
32 Vezmite si svoje stáda drobného dobytka i svoje stáda dobytka, tak ako ste vyhlásili+, a choďte. A požehnajte ma tiež.“
33 A Egypťania začali naliehať na ľud, aby ho rýchlo+ poslali preč z krajiny, „pretože“, riekli, „všetci sme ako mŕtvi!“+
34 Preto niesol ľud múčne cesto, skôr ako skvasilo, v diežach zabalených vo svojich plášťoch na pleciach.
35 A synovia Izraela urobili podľa Mojžišovho slova to, že si od Egypťanov vyžiadali strieborné predmety a predmety zo zlata a plášte.+
36 A Jehova dal ľudu priazeň v očiach Egypťanov,+ takže ich obdarovali tým, o čo ich žiadali;+ a Egypťanov obrali.+
37 A synovia Izraela sa potom vzdialili z Ramsesu+ do Sukkótu+, v počte okolo šesťstotisíc telesne schopných peších mužov, okrem malých detí.+
38 A vyšla s nimi aj veľká zmiešaná spoločnosť+ a stáda drobného dobytka a stáda dobytka a veľmi veľké množstvo zvierat.
39 A napiekli okrúhle bochníky, nekvasené chleby z múčneho cesta, ktoré vyniesli z Egypta, lebo [predtým] neskyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať a ani si nepripravili nijaké zásoby potravín.+
40 A času bývania synov Izraela, bývajúcich+ v Egypte+, bolo štyristotridsať rokov.+
41 A stalo sa na konci štyristo tridsiatich rokov, práve toho dňa sa stalo, že všetky Jehovove vojská vyšli z egyptskej krajiny.+
42 Tá noc sa má zachovávať pre Jehovu, lebo ich vyviedol z egyptskej krajiny. Pre Jehovu majú tú noc zachovávať všetci synovia Izraela po všetky pokolenia.+
43 A Jehova povedal ďalej Mojžišovi a Áronovi: „To je ustanovenie pesach:+ Nesmie z neho jesť nijaký cudzinec.+
44 Ale kde je nejaký otrok kúpený za peniaze, obrežeš ho.+ Až potom smie mať účasť na jeho jedení.
45 Osadník a nádenník z neho nesmú jesť.
46 Má sa jesť v jednom dome. Nevezmeš nič z mäsa von z domu na nejaké miesto vonku. A nepolámete v ňom ani kosť.+
47 Má ho sláviť celé izraelské zhromaždenie.+
48 A v prípade, že s tebou býva nejaký cudzí usadlík ako cudzinec a chce naozaj sláviť pesach Jehovovi, nech je každý z nich mužského rodu obrezaný.+ Až potom sa smie priblížiť, aby ho slávil; a bude ako domáci v krajine. Ale žiaden neobrezaný z neho nesmie jesť.
49 Pre domáceho i cudzieho usadlíka, bývajúceho ako cudzinec vo vašom strede, má byť jeden zákon.“+
50 Všetci synovia Izraela urobili tak, ako prikázal Jehova Mojžišovi a Áronovi. Urobili to práve tak.+
51 A práve toho dňa sa stalo, že Jehova vyviedol synov Izraela s ich vojskami+ z egyptskej krajiny.
