2. Mojžišova 13:1–22
13 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi a riekol:
2 „Zasväť mi každého prvorodeného mužského rodu, ktorý otvára každé lono, medzi synmi Izraela, medzi ľuďmi a zvieratami. Je môj.“+
3 A Mojžiš povedal ďalej ľudu: „Nech sa spomína na tento deň, v ktorom ste vyšli z Egypta,+ z domu otrokov, lebo vás Jehova odtiaľ vyviedol silou ruky.+ Preto sa nesmie jesť nič kvasené.+
4 Dnes vychádzate v mesiaci abib.+
5 A keď ťa privedie Jehova do krajiny Kanaančanov a Chetitov a Amorejčanov a Chivejcov a Jebuzejcov+, o ktorej prisahal tvojim predkom,+ že ti ju dá, tú krajinu tečúcu mliekom a medom;+ stane sa, že potom budeš v tomto mesiaci preukazovať túto službu.
6 Sedem dní máš jesť nekvasené chleby+ a siedmy deň je sviatok Jehovovi.+
7 Nekvasené chleby sa majú jesť počas siedmich dní;+ a nemá sa u teba vidieť nič kvasené,+ a žiaden kvások sa nemá vidieť vnútri všetkých tvojich hraníc.+
8 A svojmu synovi povieš toho dňa hovoriac: ‚Je to pre to, čo mi urobil Jehova, keď som vyšiel z Egypta.‘+
9 A bude ti to slúžiť ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätné [znamenie] medzi tvojimi očami,+ aby sa ukázalo, že Jehovov zákon je v tvojich ústach,+ lebo silnou rukou ťa vyviedol Jehova z Egypta.+
10 A budeš dodržiavať toto ustanovenie v jeho stanovenom čase rok čo rok.+
11 A keď ťa privedie Jehova do krajiny Kanaančanov,+ tak ako prisahal tebe a tvojim predkom,+ a keď ti ju naozaj dá, stane sa, že
12 potom oddáš Jehovovi každého, ktorý otvára lono,+ a každú prvotinu, mladé zviera,+ ktoré bude tvoje. Tí z mužského rodu patria Jehovovi.+
13 A každú prvotinu z osla máš vykúpiť ovcou a ak ho nevykúpiš, tak mu zlomíš väzy.+ A každého prvorodeného z človeka medzi svojimi synmi máš vykúpiť.+
14 Stane sa, že ak sa ťa bude tvoj syn neskoršie pýtať+ a povie: ‚Čo to znamená?‘, vtedy mu povieš: ‚Silou ruky nás vyviedol Jehova z Egypta,+ z domu otrokov.+
15 A stalo sa, že faraón prejavil zatvrdilosť voči tomu, aby nás poslal preč,+ a Jehova potom zabil každého prvorodeného v egyptskej krajine,+ od prvorodeného z človeka až po prvorodené zo zvieraťa.+ Preto obetujem Jehovovi všetky samce, ktoré otvárajú lono,+ a každého prvorodeného zo svojich synov vykupujem.‘+
16 A to bude slúžiť ako znamenie na tvojej ruke a ako páska na čelo medzi tvojimi očami,+ lebo silou ruky nás vyviedol Jehova z Egypta.“+
17 A v čase, keď faraón posielal ľud preč, stalo sa, že ich Boh neviedol cestou krajiny Filištíncov preto, že bola blízko, lebo Boh povedal: „Mohlo by sa stať, že ľud pocíti ľútosť, keď uvidí vojnu a istotne sa vráti do Egypta.“+
18 Boh totiž nechal ísť ľud okľukou, cestou pustatiny Červeného mora.+ Avšak synovia Izraela vyšli z egyptskej krajiny v bojovom šíku.+
19 A Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti, lebo ten dal synom Izraela slávnostne prisahať, keď riekol: „Boh na vás celkom istotne obráti svoju pozornosť+ a moje kosti vezmite odtiaľto so sebou.“+
20 A vzdialili sa zo Sukkótu a utáborili sa pri Etáme na okraji pustatiny.+
21 A Jehova šiel pred nimi v oblakovom stĺpe cez deň, aby ich viedol cestou,+ a v ohnivom stĺpe v noci, aby im dával svetlo, aby tak išli vo dne v noci.+
22 Oblakový stĺp sa nevzďaľoval od ľudu cez deň ani ohnivý stĺp v noci.+
