2. Mojžišova 16:1–36
16 Neskôr sa vzdialili od Elima+ a celé zhromaždenie synov Izraela nakoniec prišlo do pustatiny Sin,+ ktorá je medzi Elimom a Sinajom, pätnásty deň druhého mesiaca po tom, čo vyšli z egyptskej krajiny.
2 A celé zhromaždenie synov Izraela v pustatine začalo reptať proti Mojžišovi a Áronovi.+
3 A synovia Izraela im stále hovorili: „Keby sme tak boli zomreli Jehovovou rukou v egyptskej krajine,+ kým sme sedeli pri hrncoch mäsa,+ kým sme do sýtosti jedli chlieb, lebo ste nás vyviedli do tejto pustatiny, aby ste usmrtili celý tento zbor hladom.“+
4 Potom riekol Jehova Mojžišovi: „Hľa, dám vám pršať z nebies chlieb;+ a ľud vyjde a každý si deň za dňom zoberie svoje množstvo,+ aby som ich vyskúšal, či budú kráčať v mojom zákone alebo nie.+
5 A šiesty deň+ sa stane, že pripravia, čo donesú, a bude to dvojnásobok toho, čo budú zbierať denne.“+
6 Preto povedali Mojžiš a Áron všetkým synom Izraela: „Večer istotne poznáte, že je to Jehova, čo vás vyviedol z egyptskej krajiny.+
7 A ráno naozaj uvidíte Jehovovu slávu,+ lebo počul vaše reptanie proti Jehovovi. A čo sme my, aby ste reptali proti nám?“
8 A Mojžiš pokračoval: „Stane sa, že večer vám dá Jehova na jedenie mäso a ráno chlieb do sýtosti, lebo Jehova počul vaše reptanie, ktorým reptáte proti nemu. A čo sme my? Vaše reptanie nie je proti nám, ale proti Jehovovi.“+
9 A Mojžiš povedal ďalej Áronovi: „Povedz celému zhromaždeniu synov Izraela: ‚Priblížte sa pred Jehovu, lebo počul vaše reptanie.‘“+
10 Potom, keď dohovoril Áron pred celým zhromaždením synov Izraela, stalo sa, že sa obrátili a stáli tvárou k pustatine a hľa, v oblaku sa zjavila Jehovova sláva.+
11 A Jehova ďalej hovoril Mojžišovi a riekol:
12 „Počul som reptanie synov Izraela.+ Hovor im a povedz: ‚Medzi dvoma večermi budete jesť mäso a ráno budete nasýtení chlebom;+ a istotne poznáte, že ja som Jehova, váš Boh.‘“+
13 Preto sa stalo, že večer začali vylietať jarabice+ a pokrývať tábor a ráno sa všade okolo tábora vytvorila vrstva rosy.+
14 Po čase sa vrstva rosy vyparila a hľa, na povrchu pustatiny bolo čosi jemné a vločkovité,+ jemné ako inovať+ na zemi.
15 Keď to uvideli synovia Izraela, začali jeden druhému hovoriť: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Preto im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dal Jehova na jedenie.+
16 To je to slovo, ktoré prikázal Jehova: ‚Nazbierajte toho trochu, každý podľa toho, koľko zje. Máte vziať mieru omer+ pre každého jednotlivca podľa počtu duší, ktoré má každý z vás v svojom stane.‘“
17 A synovia Izraela tak začali robiť; a zbierali to, niektorí zhromažďovali mnoho a niektorí zhromažďovali málo.
18 Keď to meriavali omerom, ten, čo zhromaždil mnoho, nemal prebytok a ten, čo zhromaždil málo, nemal nedostatok.+ Zbierali to, každý podľa toho, koľko zjedol.
19 Potom im povedal Mojžiš: „Nech nikto nenechá nič z toho až do rána.“+
20 Mojžiša však nepočúvali. Keď niektorí z toho nechávali niečo až do rána, sčervivelo to a zapáchalo;+ takže sa Mojžiš na nich rozhorčil.+
21 A zbierali to ráno+ čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to.
22 A šiesteho dňa sa stalo, že nazbierali dvakrát toľko chleba,+ dve miery omeru na jednu osobu. Preto prišli všetci zhromaždení náčelníci a oznámili to Mojžišovi.
23 Nato im riekol: „Je to to, čo hovoril Jehova. Zajtra bude sabatné zachovávanie svätého sabatu Jehovovi.+ Čo môžete upiecť, upečte a čo môžete uvariť, uvarte+ a všetok prebytok, ktorý je, ten si ochráňte ako niečo, čo sa má uchovať až do rána.“
24 Preto to ochránili až do rána, práve tak ako prikázal Mojžiš; a nezapáchalo to, ani sa v tom nevytvorili larvy.+
25 Potom riekol Mojžiš: „Jedzte to dnes, lebo dnes je sabat+ Jehovovi. Dnes to nenájdete na poli.
26 Budete to zbierať šesť dní, ale siedmeho dňa je sabat.+ V ňom sa nič nevytvorí.“
27 Siedmeho dňa sa však stalo, že niektorí z ľudu to predsa vyšli zbierať, ale nič nenašli.
28 Preto povedal Jehova Mojžišovi: „Ako dlho chcete odmietať dodržiavať moje prikázania a moje zákony?+
29 Uvedomte si to, že Jehova vám dal sabat.+ Preto vám šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Seďte každý stále na svojom mieste.+ Nech nikto siedmeho dňa nevychádza zo svojho miesta.“
30 A ľud začal zachovávať sabat siedmeho dňa.+
31 A dom Izraela to pomenoval „manna“. A bola biela ako koriandrové semeno a mala chuť ako ploché chleby s medom.+
32 Potom povedal Mojžiš: „To je to slovo, ktoré prikázal Jehova: ‚Naplňte tým mieru omer ako niečo, čo sa má uchovávať po vaše generácie,+ aby videli chlieb, ktorý som vám dal jesť v pustatine, keď som vás vyvádzal z egyptskej krajiny.‘“+
33 Tak Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi krčah a vlož do neho celý omer manny a ulož ho pred Jehovom ako niečo, čo sa má uchovávať po vaše pokolenia.“+
34 A práve tak ako prikázal Jehova Mojžišovi, Áron to uložil pred Svedectvom+ ako niečo, čo sa má uchovávať.
35 A synovia Izraela jedli mannu štyridsať rokov,+ kým neprišli do obývanej krajiny.+ Bola to manna, ktorú jedli, kým neprišli na hranicu kanaanskej+ krajiny.
36 A omer je desatina miery efa.
