2. Mojžišova 18:1–27
18 A madiansky kňaz Jetro, Mojžišov svokor,+ sa dopočul o všetkom, čo urobil Boh pre Mojžiša a pre svoj ľud Izrael, ako vyviedol Jehova Izrael z Egypta.+
2 Mojžišov svokor Jetro preto vzal Mojžišovu manželku Ciporu potom, čo bola poslaná preč,
3 a jej dvoch synov,+ z ktorých jeden sa volal Geršom+, „pretože“, riekol, „stal som sa cudzím usadlíkom v cudzej krajine“;
4 a druhý sa volal Eliezer+, „pretože“, ako uviedol, „Boh môjho otca je môj pomocník, lebo ma oslobodil od faraónovho meča.“+
5 Mojžišov svokor Jetro, jeho synovia a jeho manželka prišli preto k Mojžišovi do pustatiny, keď táboril pri vrchu [pravého] Boha+.
6 Potom poslal Mojžišovi slovo: „Ja, tvoj svokor Jetro,+ som prišiel k tebe a aj tvoja manželka a s ňou jej dvaja synovia.“
7 Mojžiš ihneď vyšiel v ústrety svojmu svokrovi a vrhol sa na zem a pobozkal ho;+ a začali sa vypytovať jeden druhého, ako sa majú. Potom vošli do stanu.
8 A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo urobil Jehova faraónovi a Egyptu kvôli Izraelu+ a o všetkých ťažkostiach, ktoré ho postihli cestou,+ a predsa ich Jehova oslobodzoval.+
9 Jetro sa potom radoval nad všetkým tým dobrom, ktoré vykonal Jehova pre Izrael tým, že ho vyslobodil z ruky Egypta.+
10 Preto povedal Jetro: „Požehnaný buď, Jehova, ktorý vás oslobodil z ruky Egypta a z ruky faraóna a ktorý vyslobodil ľud spod ruky Egypta.+
11 Ja teraz viem, že Jehova je väčší ako všetci [ostatní] bohovia,+ na základe tejto veci, v ktorej si počínali voči nim opovážlivo.“
12 Potom vzal Mojžišov svokor Jetro zápalnú obeť a obete pre Boha;+ a Áron a všetci starší muži Izraela prišli jesť s Mojžišovým svokrom chlieb pred [pravým] Bohom.+
13 A nasledujúci deň sa stalo, že sa Mojžiš posadil ako obvykle, aby slúžil ľudu ako sudca,+ a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera.
14 A Mojžišov svokor videl všetko, čo robí pre ľud. Preto riekol: „Akú prácu to robíš pre ľud? Prečo stále sám sedíš a všetok ľud sa od rána do večera stavia pred teba?“
15 Vtedy Mojžiš riekol svojmu svokrovi: „Pretože ľud sa chodí ku mne vypytovať Boha.+
16 Ak vznikne u nich nejaký prípad,+ príde predo mňa a rozsúdim medzi jednou a druhou stranou a dám na vedomie rozhodnutie [pravého] Boha a jeho zákony.“+
17 A tak mu Mojžišov svokor povedal: „Nie je dobré, ako to robíš.
18 Istotne sa vyčerpáš ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo táto práca je pre teba príliš veľkým bremenom.+ Nie si schopný to robiť sám.+
19 Počúvni teraz môj hlas.+ Poradím ti a Boh dokáže, že je s tebou.+ Ty slúž ako predstaviteľ ľudu pred [pravým] Bohom+ a sám budeš prednášať prípady [pravému] Bohu.+
20 A budeš ich varovať, aké sú predpisy a zákony,+ a budeš im dávať na vedomie cestu, po ktorej majú chodiť, a prácu, ktorú majú konať.+
21 Ale ty si máš vybrať zo všetkého ľudu schopných+ mužov bojacich sa Boha,+ dôveryhodných mužov,+ ktorí nenávidia nepoctivý zisk,+ a dosadíš ich nad nimi ako veliteľov nad tisícami+, veliteľov nad stami, veliteľov nad päťdesiatimi a veliteľov nad desiatimi.+
22 A budú súdiť ľud pri každej patričnej príležitosti; a stane sa, že každý veľký prípad prinesú k tebe,+ ale každý malý prípad prejednajú sami ako sudcovia. Tak si to uľahči a oni ponesú náklad s tebou.+
23 Ak urobíš práve to, a Boh ti [to] prikázal, tak istotne budeš môcť pritom obstáť a okrem toho všetok tento ľud príde v pokoji na svoje vlastné miesto.“+
24 Mojžiš ihneď počúvol hlas svojho svokra a vykonal všetko, čo mu povedal.+
25 A Mojžiš potom vyvolil schopných mužov z celého Izraela a dal im postavenie predstavených nad ľudom,+ veliteľov tisícov, veliteľov stoviek, veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich.
26 A súdili ľud pri každej patričnej príležitosti. Ťažký prípad prednášali Mojžišovi,+ ale každý malý prípad prejednali ako sudcovia sami.
27 Potom vyprevadil Mojžiš svojho svokra+ a on odišiel do svojej krajiny.