2. Mojžišova 18:1–27

18  A madiansky kňaz Jetro, Mojžišov svokor,+ sa dopočul o všetkom, čo urobil Boh pre Mojžiša a pre svoj ľud Izrael, ako vyviedol Jehova Izrael z Egypta.+  Mojžišov svokor Jetro preto vzal Mojžišovu manželku Ciporu potom, čo bola poslaná preč,  a jej dvoch synov,+ z ktorých jeden sa volal Geršom+, „pretože“, riekol, „stal som sa cudzím usadlíkom v cudzej krajine“;  a druhý sa volal Eliezer+, „pretože“, ako uviedol, „Boh môjho otca je môj pomocník, lebo ma oslobodil od faraónovho meča.“+  Mojžišov svokor Jetro, jeho synovia a jeho manželka prišli preto k Mojžišovi do pustatiny, keď táboril pri vrchu [pravého] Boha+.  Potom poslal Mojžišovi slovo: „Ja, tvoj svokor Jetro,+ som prišiel k tebe a aj tvoja manželka a s ňou jej dvaja synovia.“  Mojžiš ihneď vyšiel v ústrety svojmu svokrovi a vrhol sa na zem a pobozkal ho;+ a začali sa vypytovať jeden druhého, ako sa majú. Potom vošli do stanu.  A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo urobil Jehova faraónovi a Egyptu kvôli Izraelu+ a o všetkých ťažkostiach, ktoré ho postihli cestou,+ a predsa ich Jehova oslobodzoval.+  Jetro sa potom radoval nad všetkým tým dobrom, ktoré vykonal Jehova pre Izrael tým, že ho vyslobodil z ruky Egypta.+ 10  Preto povedal Jetro: „Požehnaný buď, Jehova, ktorý vás oslobodil z ruky Egypta a z ruky faraóna a ktorý vyslobodil ľud spod ruky Egypta.+ 11  Ja teraz viem, že Jehova je väčší ako všetci [ostatní] bohovia,+ na základe tejto veci, v ktorej si počínali voči nim opovážlivo.“ 12  Potom vzal Mojžišov svokor Jetro zápalnú obeť a obete pre Boha;+ a Áron a všetci starší muži Izraela prišli jesť s Mojžišovým svokrom chlieb pred [pravým] Bohom.+ 13  A nasledujúci deň sa stalo, že sa Mojžiš posadil ako obvykle, aby slúžil ľudu ako sudca,+ a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. 14  A Mojžišov svokor videl všetko, čo robí pre ľud. Preto riekol: „Akú prácu to robíš pre ľud? Prečo stále sám sedíš a všetok ľud sa od rána do večera stavia pred teba?“ 15  Vtedy Mojžiš riekol svojmu svokrovi: „Pretože ľud sa chodí ku mne vypytovať Boha.+ 16  Ak vznikne u nich nejaký prípad,+ príde predo mňa a rozsúdim medzi jednou a druhou stranou a dám na vedomie rozhodnutie [pravého] Boha a jeho zákony.“+ 17  A tak mu Mojžišov svokor povedal: „Nie je dobré, ako to robíš. 18  Istotne sa vyčerpáš ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo táto práca je pre teba príliš veľkým bremenom.+ Nie si schopný to robiť sám.+ 19  Počúvni teraz môj hlas.+ Poradím ti a Boh dokáže, že je s tebou.+ Ty slúž ako predstaviteľ ľudu pred [pravým] Bohom+ a sám budeš prednášať prípady [pravému] Bohu.+ 20  A budeš ich varovať, aké sú predpisy a zákony,+ a budeš im dávať na vedomie cestu, po ktorej majú chodiť, a prácu, ktorú majú konať.+ 21  Ale ty si máš vybrať zo všetkého ľudu schopných+ mužov bojacich sa Boha,+ dôveryhodných mužov,+ ktorí nenávidia nepoctivý zisk,+ a dosadíš ich nad nimi ako veliteľov nad tisícami+, veliteľov nad stami, veliteľov nad päťdesiatimi a veliteľov nad desiatimi.+ 22  A budú súdiť ľud pri každej patričnej príležitosti; a stane sa, že každý veľký prípad prinesú k tebe,+ ale každý malý prípad prejednajú sami ako sudcovia. Tak si to uľahči a oni ponesú náklad s tebou.+ 23  Ak urobíš práve to, a Boh ti [to] prikázal, tak istotne budeš môcť pritom obstáť a okrem toho všetok tento ľud príde v pokoji na svoje vlastné miesto.“+ 24  Mojžiš ihneď počúvol hlas svojho svokra a vykonal všetko, čo mu povedal.+ 25  A Mojžiš potom vyvolil schopných mužov z celého Izraela a dal im postavenie predstavených nad ľudom,+ veliteľov tisícov, veliteľov stoviek, veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich. 26  A súdili ľud pri každej patričnej príležitosti. Ťažký prípad prednášali Mojžišovi,+ ale každý malý prípad prejednali ako sudcovia sami. 27  Potom vyprevadil Mojžiš svojho svokra+ a on odišiel do svojej krajiny.

Poznámky pod čiarou