2. Mojžišova 19:1–25
19 V treťom mesiaci po tom, čo vyšli synovia Izraela z egyptskej krajiny,+ v ten istý deň, vošli do sinajskej+ pustatiny.
2 A odišli z Refidima+ a vošli do sinajskej pustatiny a utáborili sa v pustatine;+ a Izrael tam táboril pred vrchom+.
3 A Mojžiš vyšiel k [pravému] Bohu a Jehova zavolal+ naňho z vrchu a povedal: „Tak máš povedať Jakobovmu domu a oznámiť synom Izraela:
4 ‚Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom,+ aby som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe.+
5 A ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas+ a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu,+ tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých [ostatných] národov,+ lebo mne patrí celá zem.+
6 A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.‘+ To sú slová, ktoré máš povedať synom Izraela.“
7 Tak prišiel Mojžiš a zavolal starších mužov+ ľudu a predložil im všetky tieto slová, ktoré mu prikázal Jehova.+
8 Všetok ľud potom jednomyseľne odpovedal a riekol: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“+ Mojžiš ihneď priniesol slová ľudu späť Jehovovi.+
9 Nato povedal Jehova Mojžišovi: „Hľa, prichádzam k tebe v tmavom oblaku,+ aby ľud počul, keď budem s tebou hovoriť+ a aby uverili aj tebe na neurčitý čas.“+ Mojžiš potom oznámil Jehovovi slová ľudu.
10 A Jehova povedal ďalej Mojžišovi: „Choď k ľudu a posvätíš ho dnes i zajtra a vyperú si plášte.+
11 A ukážu, že sú prichystaní na tretí deň, lebo tretieho dňa Jehova zostúpi pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj.+
12 A stanovíš ľudu medze všade dookola a povieš: ‚Vystríhajte sa, aby ste nevyšli na vrch a nedotkli sa jeho okraja. Ktokoľvek sa dotkne vrchu, bude určite usmrtený.+
13 Nemá sa ho dotknúť nijaká ruka, lebo bude určite ukameňovaný alebo bude určite prestrelený. Či zviera alebo človek, nebude žiť.‘+ Pri zatrúbení na baraní roh+ smú k vrchu sami vystúpiť.“
14 Mojžiš zišiel potom z vrchu k ľudu a dal sa do posväcovania ľudu; a prali svoje plášte.+
15 Preto povedal ľudu: „Prichystajte sa do troch dní.+ Muži, nepribližujte sa k žene.“+
16 A keď tretieho dňa nadišlo ráno, stalo sa, že začalo hrmenie a blesky,+ a ťažký mrak+ na vrchu a veľmi silný zvuk rohu,+ takže sa všetok ľud, ktorý bol v tábore, rozochvel.+
17 Teraz vyviedol Mojžiš ľud z tábora, aby sa stretli s [pravým] Bohom, a postavili sa na úpätí vrchu.+
18 A z celého vrchu Sinaj sa dymilo,+ lebo zostúpil naň Jehova v ohni;+ a jeho dym vystupoval ako dym z tehliarskej pece+ a celý vrch sa veľmi chvel.+
19 Keď sa zvuk rohu stával stále hlasnejším a hlasnejším, Mojžiš začal hovoriť a [pravý] Boh mu začal odpovedať hlasom.+
20 Tak zostúpil Jehova na vrch Sinaj, na vrcholok vrchu. Potom Jehova zavolal Mojžiša na vrcholok vrchu a Mojžiš šiel hore.+
21 Teraz povedal Jehova Mojžišovi: „Zíď, varuj ľud, aby sa nepokúšali preniknúť k Jehovovi pozrieť sa, a aby mnohí z nich nemuseli padnúť.+
22 A tiež kňazi, ktorí sa pravidelne približujú k Jehovovi, nech sa posvätia,+ aby proti nim nevyrazil Jehova.“+
23 Na to povedal Mojžiš Jehovovi: „Ľud nie je schopný vystúpiť k vrchu Sinaj, lebo si nás už sám varoval, keď si povedal: ‚Urči medze pre ten vrch a urob ho svätým.‘“+
24 Jehova mu však povedal: „Choď, zostúp a vystúpiš ty a Áron s tebou; ale kňazi ani ľud nech nepreniknú, aby vystúpili k Jehovovi, aby nevyrazil proti nim.“+
25 Preto zostúpil Mojžiš k ľudu a povedal mu [to].+
