2. Mojžišova 3:1–22
3 A Mojžiš sa stal pastierom stáda drobného dobytka madianskeho kňaza Jetra,+ ktorému bol zaťom.+ Keď hnal stádo na západnú stranu pustatiny, nakoniec prišiel k vrchu [pravého] Boha,+ k Chorebu.+
2 Vtedy sa mu zjavil Jehovov anjel v plameni ohňa uprostred tŕnistého kra.+ Pozeral sa, a hľa, tŕnistý ker tu horel ohňom, a predsa ten tŕnistý ker nebol strávený.
3 A tak povedal Mojžiš: „Len odbočím, aby som si prezrel tento veľký jav, prečo ten tŕnistý ker nezhorel.“+
4 Keď videl Jehova, že odbočil, aby si [to] prezrel, Boh naňho zrazu zavolal sprostred tŕnistého kra a povedal: „Mojžiš! Mojžiš!“, na čo povedal: „Tu som.“+
5 Potom povedal: „Nepribližuj sa sem. Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, kde stojíš, je svätá zem.“+
6 A ďalej povedal: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov.“+ Tu si Mojžiš skryl tvár, lebo sa bál hľadieť na [pravého] Boha.
7 A Jehova dodal: „Určite som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte a počul som ich krik kvôli tým, čo ich poháňajú do práce, lebo dobre poznám bolesti, ktorými trpia.+
8 A zostúpim, aby som ich oslobodil z ruky Egypťanov+ a aby som ich vyviedol z tej krajiny do dobrej a priestrannej krajiny, do krajiny tečúcej mliekom a medom,+ na miesto Kanaančanov a Chetitov a Amorejčanov a Perizejcov a Chivejcov a Jebuzejcov.+
9 A teraz, hľa, prišiel ku mne krik synov Izraela a videl som aj útlak, ktorým ich utláčajú Egypťania.+
10 A teraz poď, nech ťa pošlem k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“+
11 Mojžiš však povedal [pravému] Bohu: „Kto som ja, že by som mal ísť k faraónovi a že musím vyviesť synov Izraela z Egypta?“+
12 Na to povedal: „Pretože dokážem, že som s tebou;+ a to je pre teba znamenie, že som ťa poslal ja:+ Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť [pravému] Bohu na tomto vrchu+.“
13 Mojžiš však povedal [pravému] Bohu: „Dajme tomu, že som teraz prišiel k synom Izraela a hovorím im: ‚Poslal ma k vám Boh vašich predkov‘ a oni mi povedia: ‚Aké je jeho meno?‘+ Čo im poviem?“
14 Na to povedal Boh Mojžišovi: „DOKÁŽEM, ŽE SOM TÝM, ČÍM DOKÁŽEM, ŽE SOM.“+ A dodal: „Tak máš povedať synom Izraela: ‚DOKÁŽEM, ŽE SOM ma poslal k vám.‘“+
15 Potom Boh ešte raz povedal Mojžišovi:
„Toto máš povedať synom Izraela: ‚Jehova, Boh vašich predkov, Boh Abrahámov,+ Boh Izákov+ a Boh Jakobov+ ma poslal k vám.‘ To je moje meno na neurčitý čas+ a to je moje pamätné [meno] pre pokolenie za pokolením.+
16 Choď a zhromaždíš izraelských starších mužov a povieš im: ‚Zjavil sa mi Jehova, Boh vašich predkov,+ Boh Abrahámov, Izákov a Jakobov a povedal: „Ja budem venovať pozornosť vám i tomu, čo sa vám deje v Egypte.+
17 A tak hovorím: Z útrap od Egypťanov vás vyvediem+ do krajiny Kanaančanov a Chetitov a Amorejčanov+ a Perizejcov a Chivejcov a Jebuzejcov,+ do krajiny tečúcej mliekom a medom.“‘+
18 A istotne budú počúvať+ tvoj hlas, a prídeš ty a izraelskí starší muži k egyptskému kráľovi a poviete mu: ‚Jehova, Boh Hebrejov,+ sa s nami spojil+ a chceme teraz, prosím, ísť tri dni cesty do pustatiny a chceme obetovať Jehovovi, svojmu Bohu.‘+
19 A dobre viem, áno viem, že vám egyptský kráľ nedá povolenie ísť, iba [pomocou] silnej ruky.+
20 A budem musieť vystrieť ruku+ a postihnúť Egypt všetkými svojimi podivuhodnými skutkami, ktoré urobím uprostred neho; a potom vás pošle preč.+
21 A ja dám priazeň v očiach Egypťanov tomuto ľudu; a keď pôjdete, istotne sa stane, že nepôjdete s prázdnymi rukami.+
22 A každá žena si vyžiada od svojej susedky a od ženy, ktorá býva ako cudzí usadlík v jej dome, strieborné predmety a zlaté predmety a plášte a oblečiete ich svojim synom a svojim dcéram; a Egypťanov oberiete.“+
