2. Mojžišova 32:1–35
32 Medzitým videl ľud, že sa Mojžiš dlho zdržiava a nezostupuje z vrchu.+ Preto sa zhromaždil ľud okolo Árona a povedal mu: „Vstaň, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami,+ lebo o tomto Mojžišovi, mužovi, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,+ nevieme, čo sa mu stalo.“
2 Na to im povedal Áron: „Strhnite zlaté náušnice,+ ktoré majú v ušiach vaše manželky, vaši synovia a vaše dcéry a prineste mi ich.“
3 A všetok ľud začal strhávať zlaté náušnice, ktoré mali v ušiach, a prinášali ich Áronovi.
4 Vzal potom [zlato] z ich rúk a formoval ho+ rydlom a tak z neho urobil liatu sochu teľaťa+. A začali hovoriť: „To je tvoj Boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny.“+
5 Keď to videl Áron, vystaval pred ním oltár. Nakoniec zvolal Áron a riekol: „Zajtra bude sviatok Jehovovi.“
6 Budúceho dňa preto vstali zavčas rána a začali obetovať zápalné obete a predkladať obete spoločenstva. Nato sa ľud posadil, aby jedol a pil. Potom vstali, aby sa zabávali.+
7 Teraz povedal Jehova Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, si počína skazonosne.+
8 Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej som im prikázal ísť.+ Urobili si liatu sochu teľaťa a stále sa jej klaňajú a obetujú jej a hovoria: ‚To je tvoj Boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny.‘“+
9 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi: „Pozrel som na tento ľud a hľa, je to tvrdošijný ľud.+
10 Preto ma nechaj teraz, aby vzplanul môj hnev proti nim a aby som ich vyhubil,+ a z teba nech urobím veľký národ.“+
11 A Mojžiš začal obmäkčovať tvár Jehovu,+ svojho Boha, a povedal: „Ó, Jehova, prečo má vzplanúť tvoj hnev+ proti tvojmu ľudu, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny veľkou mocou a silnou rukou?
12 Prečo majú hovoriť Egypťania+: ‚Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich zabil medzi horami a vyhubil zo zemského povrchu.‘?+ Upusť od svojho planúceho hnevu+ a cíť ľútosť+ nad zlom proti svojmu ľudu.
13 Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich sluhov, ktorým si pri sebe samom prisahal,+ keď si im riekol: ‚Rozmnožím vaše semeno ako nebeské hviezdy+ a celú túto krajinu, ktorú som označil, dám vášmu semenu,+ aby ju naozaj vzali do vlastníctva na neurčitý čas.‘“+
14 A Jehova pocítil ľútosť nad zlom, o ktorom hovoril, že ho urobí svojmu ľudu.+
15 Potom sa obrátil Mojžiš a zišiel z vrchu+ s dvoma tabuľkami Svedectva+ v ruke, tabuľkami popísanými po oboch stranách. Boli popísané na tej i onej strane.
16 A tie tabuľky boli Božím dielom a písmo bolo Božie písmo vyryté na tabuľky.+
17 A Jozua začul hluk ľudu, lebo kričali a riekol Mojžišovi: „V tábore je hluk bitky+.“
18 Ale on riekol:„Nie je to zvuk spevu nad mocným činom,+a nie je to zvuk spevu porážky;je to zvuk iného spevu, ktorý počujem.“
19 Ihneď ako sa dostal bližšie k táboru a mohol vidieť teľa+ a tance, stalo sa, že vzplanul Mojžišov hnev a on ihneď odhodil tabuľky z rúk a roztrieskal ich na úpätí vrchu.+
20 Potom vzal teľa, ktoré urobili, a spálil ho ohňom, a drvil ho, až bolo [rozdrvené] na jemno,+ a potom to rozptýlil po povrchu vôd+ a dal to piť synom Izraela.+
21 Potom povedal Mojžiš Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si naň priviedol veľký hriech?“
22 Na to povedal Áron: „Nech nevzplanie hnev môjho pána. Sám dobre poznáš tento ľud, že sú náchylní na zlo.+
23 Povedali mi: ‚Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami,+ lebo o Mojžišovi, mužovi, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, nevieme, čo sa mu stalo.‘
24 Preto som im povedal: ‚Kto má nejaké zlato? Nech ho strhnú zo seba, aby mi ho dali!‘ A tak som ho hodil do ohňa a vyšlo teľa.“
25 A Mojžiš uvidel, že ľud sa stal nespútaný, pretože ho Áron nechal ísť nespútane+, na potupu medzi ich protivníkmi.+
26 Potom sa postavil Mojžiš v bráne tábora a povedal: „Kto je na Jehovovej strane? Ku mne!“+ A všetci synovia Léviho sa začali zhromažďovať k nemu.
27 Teraz im povedal: „Tak povedal Jehova, Boh Izraela: ‚Pripnite si každý z vás k boku meč. Prejdite a vráťte sa od brány k bráne a každý zabite v tábore svojho brata a každý svojho blížneho a každý svojho dôverne známeho.‘“+
28 A synovia Léviho+ urobili tak, ako povedal Mojžiš, takže toho dňa padlo z ľudu okolo tritisíc mužov.
29 A Mojžiš povedal ďalej: „Naplňte si dnes ruku mocou pre Jehovu,+ lebo každý z vás je proti vlastnému synovi a vlastnému bratovi+ a aby vám dnes udelil požehnanie.“+
30 A hneď nasledujúceho dňa sa stalo, že Mojžiš ďalej hovoril ľudu: „Vy – vy ste zhrešili veľkým hriechom+ a ja teraz vyjdem k Jehovovi. Azda môžem napraviť váš hriech.“+
31 Preto sa vrátil Mojžiš k Jehovovi a povedal: „Ach, tento ľud hrešil veľkým hriechom tým, že si urobili boha zo zlata!+
32 Ale ak teraz odpustíš ich hriech,+ – a ak nie, vymaž ma,+ prosím, zo svojej knihy+, ktorú si napísal.“
33 Jehova však povedal Mojžišovi: „Ktokoľvek hrešil proti mne, toho vymažem zo svojej knihy.+
34 A teraz poď, veď ľud, kam som ti povedal. Hľa, môj anjel pôjde pred tebou+ a v deň, keď privodím trest, istotne na nich privodím trest za ich hriech.“+
35 A Jehova začal stíhať ľud pohromami, lebo si urobili teľa, ktoré urobil Áron.+
