2. Mojžišova 33:1–23
33 A Jehova povedal ďalej Mojžišovi: „Choď, odíď odtiaľto ty a ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny,+ do krajiny, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi slovami: ‚Dám ju tvojmu semenu.‘+
2 A ja pošlem pred tebou anjela+ a vyženiem Kanaančanov, Amorejčanov a Chetitov a Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov;+
3 do krajiny tečúcej mliekom a medom,+ lebo nevojdem do tvojho stredu, pretože si tvrdošijný ľud,+ aby som ťa nevyhubil na ceste.“+
4 Keď počul ľud toto zlé slovo, začal smútiť;+ a nikto z nich si nevzal na seba svoje ozdoby.
5 A Jehova povedal ďalej Mojžišovi: „Povedz synom Izraela: ‚Ste tvrdošijný ľud.+ V jedinom okamihu+ by som mohol vojsť do tvojho stredu a istotne ťa vyhubiť. Preto si zlož svoje ozdoby, keďže chcem poznať, čo ti urobím.‘“+
6 A synovia Izraela stiahli zo seba ozdoby od vrchu Choreb+.
7 A Mojžiš, ten potom odstránil svoj stan a postavil ho mimo tábora, ďaleko od tábora; a nazval ho stanom stretnutia. A stalo sa, že každý, kto sa spytoval+ Jehovu, vychádzal ku stanu stretnutia, ktorý bol mimo tábora.
8 A ihneď ako vyšiel Mojžiš k stanu, stalo sa, že všetok ľud povstával+ a každý sa postavil pri vchode do vlastného stanu a uprene hľadeli za Mojžišom, kým nevošiel do stanu.
9 Ihneď ako vošiel do stanu, stalo sa tiež, že zostupoval oblakový stĺp+ a stál pri vchode do stanu a on hovoril+ s Mojžišom.
10 A všetok ľud videl oblakový stĺp+ stojaci pri vchode do stanu a všetok ľud vstal a každý sa poklonil pri vchode do vlastného stanu.+
11 A Jehova hovoril s Mojžišom tvárou v tvár,+ ako muž hovorieva so svojím blížnym. Keď sa vrátil do tábora, jeho služobník+ Jozua, Nunov syn,+ sa ako slúžiaci nevzďaľoval zo stredu stanu.
12 Mojžiš teraz povedal Jehovovi: „Vidíš, ty mi hovoríš: ‚Veď tento ľud‘, ale sám si mi nedal vedieť, koho pošleš so mnou. Okrem toho si sám povedal: ‚Ja ťa poznám menom+ a našiel si aj priazeň v mojich očiach.‘
13 A ak som, prosím, našiel priazeň v tvojich očiach,+ prosím, daj mi teraz poznať svoje cesty,+ aby som ťa poznal, a aby som našiel priazeň v tvojich očiach. A vezmi do úvahy, že tento národ je tvojím ľudom.“+
14 Preto povedal: „Ja sám pôjdem s tebou+ a istotne ti dám odpočinutie.“+
15 Na to mu povedal: „Ak nepôjdeš ty sám, neveď nás odtiaľto.
16 A podľa čoho sa pozná, že som našiel priazeň v tvojich očiach, ja a tvoj ľud? Či nie je to podľa toho, že ideš s nami,+ takže ja a tvoj ľud sme odlišní od každého iného ľudu, ktorý je na povrchu zeme?“+
17 A Jehova ďalej hovoril Mojžišovi: „Aj túto vec, o ktorej si hovoril, urobím,+ pretože si našiel priazeň v mojich očiach a poznám ťa po mene.“
18 Na to povedal: „Daj mi, prosím, vidieť svoju slávu.“+
19 Povedal však: „Sám nechám, aby pred tvojou tvárou prešla všetka moja dobrota+ a ja oznámim Jehovovo meno pred tebou;+ a ja prejavím priazeň tomu, komu prejavím priazeň, a ja prejavím milosrdenstvo tomu, komu prejavím milosrdenstvo.“+
20 A dodal: „Nie si schopný vidieť moju tvár, lebo žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť.“+
21 A Jehova povedal ďalej: „Tu pri mne je miesto a postavíš sa na skalu.
22 A musí sa stať, že kým pôjde pomimo moja sláva, umiestnim ťa do diery v skale a položím na teba svoju dlaň ako zatienenie, kým neprejdem.
23 Potom odnímem svoju dlaň a uvidíš môj chrbát. Ale moju tvár nemožno vidieť.“+
