2. Mojžišova 9:1–35
9 Preto povedal Jehova Mojžišovi: „Vojdi k faraónovi a povieš mu:+‚Toto povedal Jehova, Boh Hebrejov: „Pošli môj ľud preč, aby mi slúžil.
2 Ale ak budeš ďalej odmietať poslať ich preč a [budeš] ich stále držať,+
3 hľa, Jehovova ruka+ príde na tvoje hospodárske zvieratá,+ ktoré sú na poli. Na kone, osly, ťavy, stáda dobytka a na stáda drobného dobytka príde veľmi ťažký mor.+
4 A Jehova istotne urobí rozdiel medzi izraelskými hospodárskymi zvieratami a egyptskými hospodárskymi zvieratami a nič z toho, čo patrí synom Izraela, nezomrie.“‘“+
5 Okrem toho Jehova ustanovil čas a povedal: „Zajtra to Jehova v tejto krajine uskutoční.“+
6 Preto to Jehova na budúci deň urobil a všetky druhy egyptských hospodárskych zvierat začali umierať;+ ale z izraelských hospodárskych zvierat neumrelo žiadne.
7 Potom poslal faraón, a hľa, ani jedno z hospodárskych zvierat Izraela nezomrelo. Faraónovo srdce však bolo ďalej neprístupné+ a ľud neposlal preč.
8 Potom povedal Jehova Mojžišovi a Áronovi: „Naberte do oboch rúk sadze z tehlárskej pece+ a Mojžiš ich rozptýli k nebesiam pred faraónovými očami.
9 A stanú sa práškom po celej egyptskej krajine a stanú sa zapálenými hrčami, ktoré vytvoria pľuzgiere+ na človeku a na zvierati v celej egyptskej krajine.“
10 Preto vzali sadze z tehliarskej pece a postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozptýlil k nebesiam, a stali sa zapálenými hrčami a pľuzgiermi,+ ktoré sa vyhodili na človeku i na zvierati.
11 A kňazi pestujúci mágiu neboli schopní stáť pred Mojžišom pre zapálené hrče, lebo zapálené hrče sa vytvorili na kňazoch pestujúcich mágiu i na všetkých Egypťanoch.+
12 Ale Jehova nechal, aby sa zatvrdilo faraónovo srdce, a on ich nepočúval, tak ako to povedal Jehova Mojžišovi.+
13 Potom povedal Jehova Mojžišovi: „Vstaň zavčas rána a postav sa pred faraóna+ a povieš mu: ‚Toto povedal Jehova, Boh Hebrejov: „Pošli môj ľud preč, aby mi slúžil.+
14 Lebo teraz posielam všetky svoje rany proti tvojmu srdcu a na tvojich sluhov a na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi nie je nikto taký ako ja.+
15 Veď som už mohol vystrieť ruku, aby som postihol teba a tvoj ľud morom, takže by si bol vyhladený zo zeme.+
16 Ale preto som ťa zachoval,+ aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.+
17 Stále sa ešte správaš povýšene voči môjmu ľudu a neposielaš ho preč?+
18 Hľa, spôsobím, aby zajtra asi o tomto čase nastalo veľmi silné krupobitie, akého nikdy v Egypte nebolo, odo dňa, keď bol založený, až doteraz.+
19 A teraz pošli, priveď všetky svoje hospodárske zvieratá a všetko, čo je tvoje na poli, pod prístrešie. A každý človek a každé zviera, všetko, čo sa bude nachádzať na poli a nebude zhromaždené do domu, na to príde krupobitie+ a budú musieť zomrieť.“‘“
20 Každý medzi faraónovými sluhami, kto sa bál Jehovovho slova, nechal svojich vlastných sluhov a hospodárske zvieratá utiecť do domov,+
21 ale každý, kto nedbal svojím srdcom na Jehovovo slovo, nechal svojich sluhov a hospodárske zvieratá na poli.+
22 Jehova teraz povedal Mojžišovi: „Vystri ruku+ k nebesiam, aby prišlo krupobitie+ na celú egyptskú krajinu, na človeka a na zviera a na všetko poľné rastlinstvo v egyptskej krajine.“
23 Mojžiš teda vystrel svoj prút k nebesiam; a Jehova dal hrmenie a krupobitie+ a oheň prichádzal na zem a Jehova nechal padať krupobitie na egyptskú krajinu.
24 Tak prišlo krupobitie a blýskajúci sa oheň medzi krupobitím. Bolo veľmi ťažké, nijaké jemu podobné neprišlo na egyptskú krajinu, odkedy sa stal národom.+
25 A krupobitie postihlo celú egyptskú krajinu. Krupobitie pobilo všetko, čo bolo na poli, od človeka po zviera a všetky druhy poľného rastlinstva; a rozlámalo všetky druhy poľných stromov.+
26 Iba v krajine Góšen, kde sa nachádzali synovia Izraela, nijaké krupobitie nebolo.+
27 Nakoniec poslal faraón a zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: „Tentoraz som zhrešil.+ Jehova je spravodlivý+ a ja a môj ľud sme v nepráve.
28 Úpenlivo proste Jehovu, aby už bolo dosť toho hrmenia a krupobitia zoslaného Bohom.+ Potom som ochotný poslať vás preč a už dlhšie nezostanete.“
29 Preto mu povedal Mojžiš: „Ihneď, ako vyjdem z mesta, rozprestriem ruky k Jehovovi.+ Hrmenie sa zastaví a krupobitie už nebude pokračovať, aby si poznal, že zem patrí Jehovovi.+
30 A už viem, že ty a tvoji sluhovia ani tak neprejavíte bázeň pred Bohom Jehovom.“+
31 A ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol v klase a ľan mal púčiky.+
32 Ale pšenica a špalda+ neboli zbité, lebo boli neskoré.
33 Tak vyšiel Mojžiš z mesta od faraóna a rozprestrel ruky k Jehovovi; a hrmenie a krupobitie prestávalo a dážď sa nelial na zem.+
34 Keď faraón uvidel, že dážď a krupobitie a hrmenie prestalo, hrešil ďalej, a on i jeho sluhovia urobili svoje srdce neprístupným.+
35 A faraónovo srdce zostalo zatvrdené a neposlal synov Izraela preč, tak ako vyhlásil Jehova prostredníctvom Mojžiša.+
