2. Tesaloničanom 1:1–12
1 Pavol a Silvánus a Timotej+ zboru Tesaloničanov v spojení s Bohom, naším Otcom, a Pánom Ježišom Kristom:
2 Kiež máte nezaslúženú láskavosť a pokoj od Boha, Otca, a Pána Ježiša Krista.+
3 Sme vždy zaviazaní vzdávať vďaky Bohu za vás,+ bratia, lebo je to vhodné, pretože neobyčajne rastie+ vaša viera a vzrastá láska každého, a vás všetkých navzájom.+
4 Preto sme na vás hrdí+ medzi Božími zbormi pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých vašich prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate.+
5 To je dôkaz Božieho spravodlivého súdu,+ vedúceho k tomu, že ste považovaní za hodných Božieho kráľovstva,+ za ktoré naozaj trpíte.+
6 Lebo je to od Boha spravodlivé, aby odplatil súžením tým, čo vám spôsobujú súženie,+
7 ale vám, ktorí znášate súženie, úľavu spolu s nami pri zjavení+ Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi+
8 v planúcom ohni, keď uvedie pomstu na tých,+ čo nepoznajú Boha+ a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi.+
9 Práve tí podstúpia sudcovský trest+ večného zničenia+, preč od Pánovej tváre a od slávy jeho sily,+
10 v čase, keď príde, aby bol oslávený v súvislosti so svojimi svätými+ a aby sa hľadelo naňho v ten deň s údivom v súvislosti so všetkými tými, ktorí prejavovali vieru. Veď svedectvo, ktoré sme vydali, sa stretlo medzi vami s vierou.
11 Práve preto sa vždy za vás modlíme, aby vás náš Boh považoval za hodných [svojho] povolania+ a vykonal všetko dobré, čo sa mu páči, a dielo viery s mocou,
12 aby meno nášho Pána Ježiša bolo oslávené vo vás+ a vy v spojení+ s ním, podľa nezaslúženej láskavosti+ nášho Boha a Pána Ježiša Krista.
