2. Petra 1:1–21
1 Šimon Peter, otrok+ a apoštol+ Ježiša Krista, tým, ktorí získali vieru rovnakou výsadou ako my,+ spravodlivosťou+ nášho Boha a Záchrancu Ježiša Krista:+
2 Kiež vám rastie nezaslúžená láskavosť+ a pokoj presným poznaním+ Boha a Ježiša, nášho Pána,
3 lebo nám darovala jeho božská moc všetko týkajúce sa života+ a zbožnej oddanosti+ presným poznaním toho, ktorý nás povolal+ slávou+ a cnosťou.
4 Týmito vecami nám bohato daroval drahocenné a preveľké sľuby+, aby ste sa ich prostredníctvom podieľali na božskej+ prirodzenosti,+ keď ste unikli porušenosti, ktorá je vo svete pre zmyselnosť.+
5 Áno, práve preto prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím,+ pripojte k svojej viere cnosť+, k cnosti poznanie+,
6 k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu+ vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť+,
7 k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku+.
8 Lebo ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní+ vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.
9 Veď ak v niekom nie sú tieto veci, je slepý, zaviera oči [pred svetlom]+ a zabudol+ na očistenie+ od svojich dávnych hriechov.
10 Bratia, tým skôr sa preto usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie+ a vyvolenie+, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte.+
11 Tak vám bude naozaj bohato zaobstaraný vstup+ do večného+ kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista.+
12 Preto budem vždy naklonený [k tomu], aby som vám pripomínal+ tieto veci, hoci [ich] poznáte a ste upevnení v pravde,+ ktorá je [vo vás].+
13 Považujem však za správne, pokiaľ som v tomto stánku,+ vyburcovať vás tým, že vám [to] pripomínam,+
14 lebo viem, že má byť čoskoro zložený môj stánok,+ tak ako mi to naznačil tiež náš Pán Ježiš Kristus.+
15 A preto sa budem v každom čase usilovať, aby ste si boli po mojom odchode+ schopní pripomínať tieto veci.
16 Nie, neoboznámili sme vás s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista+ tak, že sme nasledovali prefíkane vymyslené falošné historky,+ ale tak, že sme sa stali očitými svedkami jeho vznešenosti.+
17 Lebo dostal od Boha, Otca, česť a slávu,+ keď mu boli odovzdané nádhernou slávou takéto slová: „To je môj syn, môj milovaný, ktorého som sám schválil.“+
18 Áno, počuli+ sme tieto slová prichádzajúce z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.+
19 Preto máme prorocké slovo+ ešte istejšie;+ a konáte dobre, keď naň dávate pozor ako na lampu+ svietiacu na tmavom mieste, kým sa nerozvidnie a nevyjde dennica+, vo vašom srdci.
20 Ale najprv vedzte, že žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu.+
21 Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka,+ ale ľudia hovorili z Boha,+ ako boli unášaní svätým duchom.+
