2. Samuelova 1:1–27
1 A stalo sa po Saulovej smrti a keď sa Dávid vrátil od zrážania Amalekitov,+ že Dávid býval ďalej dva dni v Ciklagu+.
2 A na tretí deň sa stalo, hľa, že z tábora, od Saula, prichádzal muž+ s roztrhnutým odevom+ a hlinou na hlave;+ a keď prišiel k Dávidovi, stalo sa, že ihneď padol+ a vrhol sa na zem.
3 A Dávid mu povedal: „Odkiaľ prichádzaš?“, na čo mu povedal: „Unikol som z izraelského tábora.“
4 A Dávid mu ďalej povedal: „Ako tá vec dopadla? Povedz mi, prosím“, na čo riekol: „Ľud utiekol z bitky a tiež mnohí z ľudu padli, takže zomreli,+ a zomrel i Saul+ a jeho syn Jonatán+.“
5 Vtedy povedal Dávid mladému mužovi, ktorý mu [to] hovoril: „Ako naozaj vieš, že zomrel Saul a tiež jeho syn Jonatán?“+
6 A tak mu mladý muž, ktorý mu [to] hovoril, povedal: „Nečakane som sa ocitol na vrchu Gilboa,+ a Saul sa tam opieral o svoju kopiju+; a hľa, pohoniči koní a jazdci ho dobehli.+
7 Keď sa obrátil a videl ma, zavolal ma potom, a ja som povedal: ‚Tu som!‘
8 A povedal mi ďalej: ‚Kto si?‘, na čo som mu povedal: ‚Som Amalekita+.‘
9 A potom povedal: ‚Postav sa, prosím, nado mňa a celkom ma usmrť, lebo sa ma zmocnil kŕč, pretože je ešte vo mne celá moja duša+.‘
10 Postavil som sa teda nad ním a celkom ho usmrtil,+ lebo som vedel, že nemôže žiť po tom, čo padol. Potom som vzal diadém+, ktorý mal na hlave, a náramok, ktorý mal na ruke, aby som ich priniesol sem môjmu pánovi.“
11 Na to Dávid pochytil svoje odevy a roztrhol ich,+ a tak urobili aj všetci muži, ktorí boli s ním.
12 A nariekali a plakali+ a postili+ sa až do večera nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom a nad Jehovovým ľudom a nad domom Izraela,+ lebo padli mečom.
13 Teraz povedal Dávid mladému mužovi, ktorý mu [to] hovoril: „Odkiaľ si?“, na čo riekol: „Som synom cudzieho usadlíka, Amalekitu.“+
14 Vtedy mu povedal Dávid: „Ako to, že si sa nebál+ vystrieť ruku, aby si priviedol skazu na Jehovovho pomazaného+?“
15 Preto zavolal Dávid jedného z mladých mužov a povedal: „Pristúp. Udri ho.“ Tak ho zrazil, že zomrel.+
16 Dávid mu povedal: „Vina krvi za teba nech je na tvojej vlastnej hlave,+ lebo proti tebe svedčili tvoje vlastné ústa,+ keď si povedal: ‚Ja som celkom usmrtil Jehovovho pomazaného.‘“+
17 A Dávid začal spievať nad Saulom a jeho synom Jonatánom+ tento žalospev+
18 a povedal, že synovia Júdu+ sa majú naučiť „Luk“+. Hľa, je zapísaný v knihe Jašar+:
19 „Krása, ó, Izrael, je zabitá na tvojich výšinách.+Ako padli mocní muži!
20 Nehovorte to v Gáte;+neohlasujte to na uliciach Aškelónu,+aby sa neradovali dcéry Filištíncov,aby nejasali dcéry neobrezancov.+
21 Vrchy Gilboy+, nech na vás niet rosy, niet dažďa, ani nech nie sú polia svätých príspevkov+;pretože tam bol pošpinený štít mocných,štít Saulov, takže nebolo nikoho pomazaného olejom.+
22 Od krvi zabitých, od tuku mocnýchsa neodvracal Jonatánov luk,+a Saulov meč sa nevracal bez úspechu.+
23 Saul a Jonatán,+ tí milí a príjemní za svojho života,a vo svojej smrti neboli odlúčení.+Boli rýchlejší ako orly,+boli mocnejší ako levy.+
24 Dcéry Izraela, plačte za Saulom,ktorý vás obliekal do šarlátu s parádou,ktorý dával zlaté ozdoby na vaše oblečenie.+
25 Ako padli mocní uprostred boja!+Jonatán zabitý na tvojich výšinách!+
26 Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán,bol si mi veľmi príjemný.+Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien.+
27 Ako padli mocní+a bojové zbrane pominuli!“
