2. Samuelova 11:1–27
11 A stalo sa na prelome roku,+ v čase, keď králi podnikajú výpady,+ že Dávid poslal Joába a s ním svojich sluhov a celý Izrael, aby zničili synov Ammóna+ a obľahli Rabbu,+ kým Dávid býval v Jeruzaleme.
2 A stalo sa vo večernom čase, že Dávid vstal z lôžka a prechádzal sa po streche+ kráľovského domu; a zo strechy zahliadol+ ženu, ako sa kúpe, a tá žena vyzerala veľmi pekne.+
3 Potom Dávid poslal a vypytoval sa na tú ženu,+ a niekto povedal: „Nie je to Eliamova+ dcéra Bat-šeba+, manželka Chetitu+ Urijaha+?“
4 Potom poslal Dávid poslov, aby si ju vzal.+ Vošla teda k nemu+ a on s ňou ležal,+ zatiaľ čo sa posväcovala zo svojej nečistoty.+ Neskôr sa vrátila do svojho domu.
5 A tá žena oťarchavela. Preto poslala a povedala Dávidovi a riekla: „Som ťarchavá.“
6 Na to poslal Dávid [odkaz] Joábovi a povedal: „Pošli ku mne Chetitu Urijaha.“ Joáb teda poslal Urijaha k Dávidovi.
7 Keď prišiel k nemu Urijah, Dávid sa začal pýtať, ako sa darí Joábovi a ako sa darí ľudu a ako sa darí [vo] vojne.
8 Nakoniec povedal Dávid Urijahovi: „Zídi do svojho domu a vykúp si nohy.“+ Urijah teda vyšiel z kráľovho domu a za ním nasledoval kráľov zdvorilostný dar.
9 Urijah si však ľahol pri vchode [do] kráľovho domu so všetkými ostatnými sluhami svojho pána a nezišiel do svojho domu.
10 Povedali teda Dávidovi hovoriac: „Urijah nezišiel do svojho domu.“ A tak Dávid povedal Urijahovi: „Či si neprišiel z cesty? Prečo si nezišiel do svojho domu?“
11 Urijah na to povedal Dávidovi: „Truhla+ a Izrael a Júda bývajú v prístreškoch a môj pán Joáb a sluhovia môjho pána+ táboria na povrchu poľa, a ja – ja mám ísť do svojho domu jesť a piť a ležať so svojou manželkou?+ Akože žiješ a akože žije tvoja duša,+ neurobím to!“
12 Potom povedal Dávid Urijahovi: „Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa pošlem preč.“ Preto zostal Urijah v ten deň i nasledujúci deň v Jeruzaleme.
13 Navyše ho Dávid zavolal, aby pred ním jedol a pil. Tak ho opil.+ Avšak večer vyšiel, aby zaľahol na svoje lôžko so sluhami svojho pána, a nezišiel do svojho domu.
14 A ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list+ a poslal ho Urijahovou rukou.
15 A v liste napísal a povedal:+ „Postavte Urijaha dopredu do najťažšieho bojového výpadu+ a ustúpte zaňho, a bude zrazený, a zomrie.“+
16 A stalo sa, že kým Joáb strážil mesto, nechával Urijaha stáť na mieste, kde vedel, že sú udatní muži.+
17 Keď muži vyšli z mesta a dali sa do boja proti Joábovi, potom padli niektorí z ľudu, Dávidovi sluhovia, a zomrel tiež Chetita Urijah.+
18 Joáb teraz poslal Dávidovi správu o všetkých záležitostiach vojny.
19 A ďalej poslovi prikázal a povedal: „Hneď ako dohovoríš kráľovi o všetkých záležitostiach vojny,
20 potom, ak sa stane, že sa kráľ zúrivo rozhnevá a naozaj ti povie: ‚Prečo ste museli ísť bojovať tak blízko k mestu? Nevedeli ste, že budú strieľať z vrcholu múrov?
21 Kto to zrazil Jerubbešetovho+ syna Abimelecha+? Nebola to žena, ktorá naňho hodila z vrcholku múru vrchný mlynský kameň,+ takže pri Tebeci+ zomrel? Prečo ste museli ísť tak blízko k múru?‘, povieš tiež: ‚Zomrel i tvoj sluha Chetita Urijah.‘“+
22 Tak šiel posol a prišiel a povedal Dávidovi všetko, s čím ho poslal Joáb.
23 A posol ďalej povedal Dávidovi: „Tí muži boli voči nám nadradení, takže proti nám vyšli do poľa; ale tlačili sme ich až ku vchodu [do] brány.
24 A strelci strieľali na tvojich sluhov z vrcholku múru+, takže niektorí z kráľových sluhov zomreli; a zomrel tiež tvoj sluha Chetita Urijah.“+
25 Na to Dávid povedal poslovi: „Toto povieš Joábovi: ‚Nech sa tá vec nejaví zlá v tvojich očiach, lebo meč požiera+ jedného ako druhého. Zosilni boj proti mestu a rozbor ho.‘+ A povzbuď ho.“
26 A Urijahova manželka sa dopočula, že jej manžel Urijah zomrel, a začala nariekať+ nad svojím majiteľom+.
27 Keď pominulo obdobie smútku+, Dávid okamžite poslal a vzal ju do svojho domu, a stala sa jeho manželkou.+ Časom mu porodila syna, ale to, čo urobil Dávid, sa v Jehovových očiach+ javilo ako zlé+.
