2. Samuelova 12:1–31
12 A Jehova poslal k Dávidovi Nátana+. Vošiel teda k nemu+ a riekol mu: „V jednom meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý mal málo prostriedkov.
2 Boháč mal veľmi mnoho oviec a dobytka,+
3 ale muž, ktorý mal málo prostriedkov, nemal nič, iba jednu ovečku, malú, ktorú si kúpil.+ A udržiaval ju nažive, a rástla uňho a pri jeho synoch, všetci spolu. Jedávala z jeho pokrmu a pila z jeho pohára a líhavala mu v náručí a bola mu ako dcéra.
4 Po nejakom čase prišiel k boháčovi návštevník; on však šetril [a] nevzal nejakú zo svojich oviec a zo svojho dobytka, aby ju pripravil pre pocestného, ktorý prišiel k nemu. Vzal teda ovečku muža, ktorý mal málo prostriedkov, a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.“+
5 Na to sa Dávidov hnev veľmi rozpálil proti tomu mužovi,+ takže povedal Nátanovi: „Akože žije Jehova,+ muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!+
6 A za ovečku by mal dať štvornásobnú+ náhradu+, preto, že urobil túto vec a že nemal súcit+.“
7 Vtedy povedal Nátan Dávidovi: „Ty sám si ten muž! Toto povedal Jehova, Boh Izraela: ‚Ja sám som ťa pomazal+ za kráľa nad Izraelom a ja sám som ťa oslobodil+ zo Saulovej ruky.
8 A bol som ochotný dať ti dom tvojho pána+ a manželky tvojho pána+ do tvojho náručia a dať ti izraelský a judský dom.+ A keby to nestačilo, bol som ochotný pridať ti podobné veci, rovnako ako iné veci.+
9 Prečo si pohrdol Jehovovým slovom tým, že si urobil to, čo je zlé+ v jeho očiach? Chetitu Urijaha si zrazil mečom,+ a jeho manželku si si vzal za manželku,+ a jeho si zabil mečom synov Ammóna.
10 A teraz neodíde meč+ od tvojho vlastného domu na neurčitý čas,+ lebo si mnou pohrdol, takže si vzal manželku Chetitu Urijaha, aby sa stala tvojou manželkou.‘
11 Toto povedal Jehova: ‚Hľa, vzbudzujem proti tebe nešťastie z tvojho vlastného domu;+ a ja vezmem tebe pred očami tvoje manželky a dám ich tvojmu blížnemu,+ a istotne bude ležať s tvojimi manželkami pred očami tohto slnka.+
12 Kým ty si si počínal tajne,+ ja, ja to urobím pred celým Izraelom+ a pred slnkom.‘“+
13 Teraz povedal+ Dávid Nátanovi: „Zhrešil som proti Jehovovi.“+ Nátan na to povedal Dávidovi: „Jehova preto tvoj hriech prehliada.+ Nezomrieš.+
14 Avšak, keďže si touto vecou nesporne konal voči Jehovovi neúctivo,+ tiež syn, ktorý sa ti práve narodil, určite zomrie.“+
15 Potom šiel Nátan do svojho domu.
A Jehova udrel+ potom dieťa, ktoré porodila Dávidovi Urijahova manželka, takže ochorelo.
16 A Dávid začal kvôli chlapcovi hľadať [pravého] Boha, a Dávid začal prísny pôst+ a vošiel a prenocoval ležiac na zemi.+
17 Starší muži z jeho domu sa teda postavili nad ním, aby ho zodvihli zo zeme, ale on nesúhlasil a nevzal si chlieb+ spolu s nimi.
18 A na siedmy deň sa stalo, že dieťa nakoniec zomrelo. A Dávidovi sluhovia sa mu báli povedať, že dieťa zomrelo; povedali totiž: „Hľa, kým dieťa žilo, rozprávali sme mu, a nepočúval náš hlas; ako mu teda môžeme povedať: ‚Dieťa zomrelo‘? Potom istotne urobí niečo zlé.“
19 Keď videl Dávid, že si jeho sluhovia spolu šeptajú, Dávid rozoznal, že dieťa zomrelo. Dávid teda povedal svojim sluhom: „Dieťa zomrelo?“ Na to povedali: „Zomrel.“
20 Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa a natrel sa olejom+ a vymenil si plášte a vošiel do Jehovovho domu+ a vrhol sa na zem+; potom vošiel do svojho domu a požiadal, a oni mu hneď predložili chlieb, a začal jesť.
21 Jeho sluhovia mu teda riekli: „Čo znamená to, čo si urobil? Postil si sa a stále plakal kvôli dieťaťu, kým bolo živé; a hneď ako zomrelo, vstal si a začal jesť chlieb.“
22 Na to povedal: „Kým bolo dieťa nažive, postil som sa+ a stále som plakal,+ lebo som si hovoril: ‚Kto vie, či mi Jehova nepreukáže priazeň a či dieťa nebude žiť?‘+
23 Teraz, keď zomrel, prečo sa mám postiť? Som schopný priviesť ho opäť späť?+ Idem k nemu,+ ale on, on sa ku mne nevráti.“+
24 A Dávid začal utešovať svoju manželku Bat-šebu.+ A tiež vošiel k nej a ležal s ňou. Časom porodila syna,+ a nazvali ho menom Šalamún+. A Jehova ho naozaj miloval.+
25 Poslal teda prostredníctvom proroka Nátana+ a dal mu meno Jedidjah, kvôli Jehovovi.
26 A Joáb+ stále bojoval proti Rabbe+ synov Ammóna a zaujal mesto toho kráľovstva.
27 Joáb teda poslal k Dávidovi poslov a povedal: „Bojoval som proti Rabbe.+ Dobyl som aj mesto vôd.
28 A teraz zhromaždi zvyšok ľudu a utábor sa proti mestu a doby ho, aby som to nebol ja, kto dobyje mesto, a aby nemuselo byť nad ním menované moje meno.“
29 Dávid teda zhromaždil všetok ľud a šiel ku Rabbe a bojoval proti nej a dobyl ju.
30 A vzal Malkámovi z hlavy korunu,+ ktorej váha bola talent zlata, spolu s drahokamami; a ocitla sa na Dávidovej hlave. A koristi+ z mesta, ktorú vyniesol, bolo veľmi mnoho.
31 A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol, aby ich postavil k rezaniu kameňov a k ostrým železným nástrojom+ a k železným sekerám, a dal ich slúžiť pri výrobe tehál. A tak to urobil všetkým mestám synov Ammóna. Nakoniec sa Dávid a všetok ľud vrátil do Jeruzalema.
